Rebeka vyrazila z domu ako raketa, na chodníku sa vrhla na Leonarda, dostal pusu, vzal jej tašku a ona mu ponúkla svoju ruku. Takto krásne, ruka v ruke si vykračovali do školy. Pred školou bol kopec spolužiakov, pozerali sa na nich, Rebeke a Leonardovi to bolo úplne jedno, pred dverami sa k nim pridala Klarisa, „dobré ránko, holúbkovia,“ podpichla ich, „ty! Ja ťa!“ otočila sa k nej Rebeka zo žartu, zasmiali sa a šli do šatne, Rebeka si sadla a chcela sa prezuť, zastavil ju Leonard, „ja!“ len toľko povedal, Rebeka sa usmievala a nechala ho, aby ju prezul. Chystal sa obuť jej tenisku, keď ho chcela Rebeka podpichnúť, či na niečo nezabudol. V tom sa Leonard zháčil, zodvihol...