Stalo sa to v jeden daždivý jesenný deň. Keď farebný jesenný vietor vystrieda sychravé počasie, ono sa toho zvykne diať naozaj veľa. Ten deň nebol výnimkou. V práci som zťažka prežil náročných deväť hodín a unavený vsúpil do našej šatne s vidinou skorého príchodu domov a studeného piva, ktoré ma už od rána čakalo v chladničke. Pol hodinku po tom, čo som stlačil kľučku na dverách od šatne, som sa ocitol v tom najkrajšom sne, na ktorý nikdy nezabudnem ...
Ale začnime pekne od začiatku. Moja predošlá práca mala tú výhodu, že sme mali všetci spoločnú šatňu. V kombinácii s tým, že väčšina mojich kolegov boli mladé ženy, a zároveň sme museli byť elegantne oblečení, to bol pre mňa raj a asi jedniná vec, ktorá mi na tej práci chýba 
Jedna kolegyňa, ktorá bola vlastne moja manažérka, nosievala najčastejšie čiernu sukňu nad kolená a lesklé elegantné silonky telovej farby obuté v chutných balerínkach. Z času na čas, ako sa to s tými beťárskymi pančucháčmi stáva, sa jej na nich pustilo očko. A to bol môj okamih, pretože ich vyhadzovala v šatni do smetného koša. Tam mala totiž vo svojej skrinke vždy aspoň jedny náhradné.
Ak si správne pamätám, minimálne tri krát som to vystihol a pri odchode domov rýchlim pohybom ruky hodil jej nekoľko dní nosené silonky do tašky. Každý z vás mi musí závidieť, keď si predstaví, ako chutne vôňali. Keď som si ich doma skúšal, boli mi tesné, predsa len jej chutná postava bola chudšia ako tá moja. Cítil som z nich jej zvodný parfém a na časti, ktorá skrášľovala jej chodidlá, veľmi vzrušujúco voňali od jej nôh. Jej nohy takmer vôbec nesmrdeli, bola to naozaj božská vôňa.
[block:ad=89]
Vráťme sa však k tomu krásnemu večeru. Vstúpil som do šatne a ovalil ma typický zápach, keďže tam nebolo takmer žiadne vetranie. No moju náladu razantne zdvihlo zistenie, že v koši sú opäť nejaké odhodené silonky. Vedel som, že už v práci nikto nie je, tak som sa zbytočne neponáhľal. Pomaly som sa prezliekol a potom som išiel za svojim cieľom. Vytiehol som ich a hneď som vedel, že sú to silonky práve od mojej manažérky. Aj iné kolegyne totiž sem-tam vyhodili nepotrebné pančucháče v tejto zázračnej šatni. Chvíľu som sa s nimi hral, mysliac si, že som v bezpečnom súkromí. Natiahol som si ich na ruku a dlaňou sa hladkal po tvári. Maznal sa s nimi a ovoniaval ich. Už som ich chcel schovať do tašky, starostlivo som ich postaral, keď sa z ničoho nič otvorili dvere.
Od preľaknutia som sa mykol, no duchaprítomne som si ruku, v ktorej som držal silonky, schoval za chrbát. Oblial ma však studený pot, keď som na prahu zazrel ich právoplatnú majiteľku. Všimla si niečo? Bol som dostatočne rýchly? Teraz musím hlavne zachovať pokoj a nedať na sebe nič znať.
- Ahoj, zabudla si niečo? - pýtam sa len tak mimovoľne.
- Ahoj. Áno, dáždnik. Na chvíľu prestane pršať a človek zabudne, že s ním do práce prišiel - odvetila nenútene. - A ty čo tu tak neskoro ešte robíš? Nechce sa ti ísť domov? -
- Čo by som nespravil pre svojho zamestnávateľa - zažartoval som a trochu sa mi uľavilo. Zdá sa, že nič netuší.
Prišla do toho kúta, kde sa nachádzal smetný kôš, z ktorého som pred pár minútami ukradol to, čo mi nepatrilo. Presne tam v rohu som si všimol opretý dáždnik s logom našej spoločnosti. Ako sa za ním načiahla, nachvíľu zaváhala. Začal som sa obávať, či si neuvedomila, že v tom smetnom koši čosi chýba. Vzala dáždnika zadívala sa na mňa. Podozrivo sa usmiala a potom prišla veta, ktorá mi takmer privodila zástavu srdca.
- Prečo držíš moje pančuchy v ruke za chrbtom? -
Nedýchal som. Srdce mi začalo byť ako nikdy a po chrbte som cítil stekať kvapku potu. Ako to môže tak presne vedieť? A vtedy mi došlo, že za mojim chrbtom je to nešťastné zrkalo. Nezmohol som sa ani pohnúť, nie to ešte zmysluplne odpovedať. To ticho trvalo celú väčnosť. A ona sa usmievala ... prečo sa do čerta usmieva? Čo bude teraz? Prezradí to všetkým a znemožní ma? Toto je koniec ...
[block:ad=90]
Moja bývalá manažérka, chudá a celkom chutná štyridciatnička, pristupuje pomaly ku mne. Načahuje ku mne dlaň a jasne mi hovorí, aby som jej tie silonky vrátil. Znie mi to, ako zo vzdialeného sna, no podvedome poslúchnem. Vraciam jej jej silonky a trasiem sa v kolenách.
- Čo si s nimi chcel robiť? - pýta sa ma na rovinu.
- Ja ... ja nič, neviem ... - zajakávam sa.
- Pššt, tíško - umlčala moje konktanie jemným tónom v hlase a priložila mi ukazovák na pery. Jasné gesto. - Sadni si - ukazuje na stoličku vedľa zrkadla.
Nuž, čo iné mi zostáva? Rezignovane si sadnem na stoličku a očakávam svoj súd. Moja žalobkyňa si zatiaľ zložila kabelku vedľa skriniek a vyzliekla bundu.
- Keď nevieš povedať rovno, čo s nimi plánuješ, tak to vyskúšam uhádnuť - podíde ku mne a naťahuje si silonky na pravú ruku. Zvýraznená špička sa nakoniec ocitne nad jej nechtami, ktoré sú pokryté dokonalým lesklým červeným lakom. A potom to príde. Zorkročmo si sadá na moje kolená a mne nezostáva iné, ako sa čo najpevnejšie oprieť o stenu, keďže tá stolička nemá operadlo. Usmieva sa na mňa a začína ma hladkať po tvári dlaňou, na ktorej má natiahnuté silonky.
- Čo na to povieš? Páči sa ti to? - nezostáva mi iné ako prikývnuť. Hladká mi rukou čelo, líca a zachádza až na krk. Potom postojí priamo pod mojim nosom a pritláča mi zvýraznenú silonkovú špičku k nosným dierkam. Hlboko sa nadychujem a so zavretými očami si vychutnávam tú slastnú vôňu. Vôbec mi nedochádza, čo sa práve teraz deje, len si to vychutnávam. Uvedomujem si, že pokým sa jej ruka v silonkách hrá s mojou tvárou, druhá ruka už odopla zips na mojich nohaviciach a jej nalakované prstíky sa už hrajú s mojim penisom. Ruku so silonkou začne jemne tlačiť medzi moje pery a mne netreba viac. Olizujem a cmúľam jej prsty aj s tou dokonalou silonkou. Všetko sa to deje tak rýchlo, keď náhle prestane. Postaví sa nado mňa a so zamyslením sa na mňa díva, ako tak sedím na stoličke opretý o stenu. Z nohavíc mi dohora vytráča pulzujúci tvrdý penis.
- Si tak trochu úbohý, - povie chladne, no stále so šibalským úsmevom na perách. - Mne sa už dávno zdalo, že keď vyhodím použíté silonky do koša, tak zmiznú skôr, ako sa k nim dostane upratovačka. Len som nad tým veľmi nepremýšľala. Ale o tebe by som si to nemyslela. Tu máš, ukáž mi, ako sa do nich dokončíš - rozkáže mi a pri tom si stiahne oslintané silonky z ruky a hodí mi ich.
Chytím ich, no nič nerobím. Je to nejaký úskok? Čo na mňa skúša?
- Takže takto, - začne ona po chvíľke a oprie sa o dvere na opačnej strane miestnopsti, - buď sa teraz do nich pekne spravíš, alebo to budeme riešiť zajtra na rannej porade pred všetkými, - rozkazovačne založí ruky v bok.
Čo iné mi zostáva? Natiahnem si silonku na ruku a začnem sa dráždiť. Pri tom zavriem oči, aby som ju nevidel. Už aj tak sa cítim dosť trápne. Keď som takmer hotový, rýchlo natiehnem druhú nohavicu siloniek na môj penis a celý sa do nej vystriekam.
- Už si spokojná? - pýtam sa po chvíľke, keď sa moje telo upokojí.
- Ešte sa nimi poriadne poutieraj, - ukaže mi na rozkrok, - tam ti niečo uniklo! -
Silonkami utieram všetko semeno, ktoré zo mňa ešte po kvapkách vyteká. Keď som hotový, podíde ku mne a vezme mi ich z rúk. Z kabelky vytiahne igelitku, zabalí ich do nej. Igelitka mizne naspäť v kabelke aj s tým podivným nákladom.
- Možno si ich nechám, uvidíme - usmeje sa na mňa.
Oblečie si bundu, vezme dáždnik, prehodí kabelku cez plece a odchádza. Stlačí kľučku, no potom sa na chvíľu zarazí. Pustí ju a vyzuje sa. Stiahne svoje silonkové ponožky z chodidiel a obuje si naboso svoje topánky. Podíde ku mne a podá mi tie chutné teplučké silonkové ponožky čiernej farby.
- To aby ti nebolo ľúto, že si si neodniesol tie silonky. - zvrhlo sa na mňa usmeje a už naozaj odchádza. Vo dverách sa ešte zvrtne a skôr, než za sebou zavrie sa na mňa zadíva a hlasno pošepká: - A nabudúce, keď dostaneš chuť na moje silonky, nečakaj, kým nejaké vyhodím. Príď za mnou a povedz mi to priamo do očí. Neboj sa, nejako sa už dohodneme. Pa! - posledný úsmev a už jej niet ...
