Keďže moje zdravie nie je poslednú dobu až tak dobré, ako by malo, dostal som papier z vyšetrenia od mojej obvodnej doktorky. Stálo v ňom:
Od toho a toho dátumu pôjdete na pozorovanie do takého mesta tam a tam o takej a takej hodine. Budú mi robiť to a to lebo preto. Veď predsa len, pre väčšinu z vás je toto možno aj častá záležitosť. Deň pred daným dátumom odchodu som si pobalil tie najnutnejšie veci, aby som sa druhé ráno mohol aspoň raz v živote niekde vyraziť na čas ( nestalo sa, ako je u mňa zvykom ). Opäť som si spomenul, že som zabudol to a hento tamto. Opäť. Tá istá rozprávka, ktorú určite poznáte skoro všetci.
Dorazil som do nemocnice, zaklopal na dvere kde prijímajú pacientov a doktorka ma po krátkom rozhovore poslala na menšiu prechádzku na akési detské oddelenie. Zobral som si batoh spolu s kufrom a šiel. Nakoniec som tú budovu našiel. Bola to ošarpaná budova. Sivá, zle upravená, tu a tam odpadávala omietka. Avšak keď som vošiel dnu, čakalo ma celkom milé prekvapenie. Interiér bol naozaj dobre vybavený. Bol tam gauč, telka na dolnom i hornom poschodí a to nie len na chodbe, ale aj v každej izbe. Boli tam dva poschodia a nie až tak veľký počet detí. Deti mi osobne nevadia, pokiaľ neznejú, ako požiarne auto, ktoré ide na výjazd. Jedna milá sestrička si ma zobrala do kancelárie a tak nejak ma informovala o tom, ako to tu chodí, neskôr mi zas povedala, čo sa tu za ten týždeň pobytu bude so mnou diať. Hovorila mi, aké vyšetrenia tu budem mať, kedy a o koľkej. Na moje prekvapenie, toho nebolo až tak veľa. Dostala sa mi ponuka, že si môžem zaplatiť internet za 10€ a taktiež môj otec, ktorý bol celý čas so mnou podpísal papier, kde stálo že súhlasí s tým, aby som kedykoľvek mohol chodiť von na prechádzky sám, bez akéhokoľvek dozoru. Nakoniec som si hovoril, že to tu bude aj celkom príjemné. Zaviedli ma na izbu, kde som si zložil veci, zobral do ruky mobil a pozeral filmy. Keď ma to omrzelo napadlo mi, že mám povolené prechádzky. Šiel som na dolné poschodie, kde boli sestričky. Slušne som sa opýtal, či môžem ísť niekde von. Bez váhania súhlasili, že nech idem kde chcem kedy chcem. Boli naozaj veľmi milé. Moja prvá cesta smerovala do obchodu, kde som si šiel kúpiť cigarety. Nie je to nič, na čo by som bol hrdý. Sadol som si do blízkeho parku a obvolal príslušníkov z rodiny. Informoval som ich, že je tu fajn.
Po nejakej hodinke som sa pobral späť na izbu. šiel som si najprv prezuť topánky. Ale tu nastáva ten moment dňa. Šli po chodbe 3 dievčatá v mojom veku. Poviem vám, že toto je presne to, čo chcete vidieť na týždennom pobyte v nemocnici.
-Ahoj ty si tu nový ? prihovorila sa jedna z nich.
Z toho, aké bolo krásne a ako som bol mimo, zo mňa vyliezlo:
-Áno som
Chvíľku sme debatovali, rozprávali sme sa prečo sme tu, čo sa nám stalo a tak pod. Potom sa šli prejsť a ja som smeroval späť do mojej izby. Počkať, zmienil som sa o tom, že boli tie dievčatá bosé ? Ako som povedal, všetky tri mali povolené prechádzky a tak sa šli prezuť. Jedna mala nádherné biele podčlenkové ponožky so srdiečkom na boku, druhá mala klasické členkové čierne ponožky a tretia silónky takže som jej videl jej krásne na červeno namaľované pršteky. Všetci tri vyzerali nádherne. Mali krásnu tvár s modrými, hnedými a tmavomodrými očami, prsia naozaj krásne a veľké na ich vek, zadoček plný, ako dva mesiace v plnej žiare, nožičky rovnako nemali ani jedinú chybu. A keby aj, nič by mi v ten moment nezabránilo si ich zobrať do úst. No skrátka nemali v mojich očiach chybu. Takže takto nejako vyzerala moja prvá možno hodinka a pol na pobyte. Boli asi štyri hodiny poobede a ja som si ľahol na postel do mojej izby, zobral som si mobil a pozeral seriál. O šiestej večer bola nachystaná večera v neďalekej reštaurácií, kde varili pre pacientov. Všetci sme sa stretli dole, kde sme sa prezúvali. Bolo tam pár chalanov vo veku 12-14 rokov, nejaké mamičky s ich deťmi možno tak max do 6 rokov a samozrejme moje 3 krásne hviezdy tohoto dňa. Počkal som, kým sa všetci prezujú.
Vyhliadol som si topánky, ktoré si obuli tie krásky. S tými topánkami som mal vlastné plány na večer. Jedna z nich mala dlhé čierne opätky. Takmer som zošalel, keď som to uvidel. Dve sestričky, ktoré mali nočnú službu vyšli z ich kancelárie a všetci sme sa vydali na spoločnú večeru. Najedli sme sa, prišli sme späť na ubytovňu a ja som sa opäť zapozeral do môjho už rozpozeraného seriálu. Celý čas som myslel na nožičky, ktoré som pred večerou videl. Nedalo mi sa sústrediť na nič iné. Bolo asi pol ôsmej večer a všetci sme už boli na izbách po dobrej večeri, keď tu zrazu vošiel do izby jeden z chalanov, ktorý tu bol ubytovaný tiež.
-Ahoj, neruším ?
-Čau, nie nie. Treba niečo ?
-Nič také, len máme taký menší pokec s dievčatami tu v spoločenskej miestnosti. Tak ak by si chcel, môžeš sa pridať. Radi by sme ťa spoznali.
-Pridám sa s radosťou. Dajte mi chvíľku.
-Jasné kámo, nemusíš sa ponáhľať.
Zatvoril dvere a odišiel.
Bol som vzrušený. Tešil som sa, kedy tie tri modelky znovu uvidím. Vošiel som do spoločenskej miestnosti, kde už sedeli tri dievčatá za stolom a dvaja chalani na zemi. Môj pohľad okamžite smeroval na dve z troch dievčat. Mali nôžky vyložené na stole a úplne bosé. Tretia ich mala pod stolom, takže som dobre na ne nevidel. Bol to nádherný moment, avšak nemohol som si ho užívať dlho keďže mi bol venovaný každý pohľad.
-Ahojte. Pozdravil som sa.
Každý mi venoval pozdrav späť. Sotva som si sadol a začala konverzácia v plnom prúde. Tu a tam sa ma niečo opýtali, potom zasa ja ich a naopak. Využil som situáciu vždy, keď mi ani jedno z dievčat nevenovalo pozornosť a tak som si užíval každý moment, vďaka ktorému som mohol sledovať ich bosé nožičky vyložené na stole. Slintal som ako pes. Dal by som čokoľvek, aby som ich mohol lízať. Neskôr, keď nastalo trápne ticho, tak prišiel na rad moment, ktorý moc nemám rád. A to je sa predstaviť. Jedno z dievčat, ktoré malo obuté biele ponožky so srdiečkom to navrhlo. Tak som nemohol predsa odmietnuť a okrem toho patrí sa to a tak som sa predstavil. Povedal som im odkiaľ som, čo robím, na akú školu chodím a prečo, nejaké tie moje záľuby a podobne. Venovali mi naozaj dosť veľkú pozornosť. Osobne si nemyslím, že je môj život zaujímavý natoľko, aby sa mi dostalo toľko pozornosti. I keď možno. Slušnosť káže počúvať. Chyba bola, že počas rozprávania som tu a tam venoval pohľad na nôžky na stole práve v moment, keď sa na mňa každý pozeral. Nebol by som to ja keby som niečo proste nep*sral že ? V kútiku duše som dúfal, že nič nezačnú tušiť. Boli to nádherné dievčatá a tak nejak som mal tušenie, že sa v živote stretli už s veľkým počtom sexuálnych úchyliek. Stačilo mi len dúfať, že tomu nejak nevenovali pozornosť. Dievčatá sa potom tvárili akoby nič a ja som si trošku vydýchol. Predstavili sa mi ako Laura, Lea a Natália. Takže nielen ich vzhľad bol dokonalý, ale aj mená mali krásne. Takto sme debatovali možno nejaké 2 hodiny až kým neprišla večierka a sestričky nás vyhnali spať. Pustil som si nejaké video, zavrel oči a vo vzrušujúcich myšlienkach zaspal.
Ak mám povedať pravdu, prvý deň bol asi najzaujímavejší. Nasledujúce dni som mal vyšetrenia, keď som mal voľno mali vyšetrenia Laura, Lea a Natália, tým pádom museli ostať na izbe počas raňajok, potom som zasa musel ostať na izbe ja počas obedu kvôli nejakým pravidlám, ktoré zakazuje sa pohnúť z postele po určitom vyšetrení. Raz za čas som ich stretol na večeri. Každopádne ich pozornosť voči mne bola nulová. Keďže som dosť paranoidný človek, ani som sa neunúval začať s nimi konverzáciu, lebo som si hovoril, že čo ak sa so mnou nechcú baviť. Vravel som si, radšej nie, neprihováraj sa im. Tak som počúvol svoje vnútorné hlasy a neviedol som s nimi žiadnu konverzáciu. V predposledný večer som sa odhodlal ísť dole, kde sa prezúva. Bolo to počas večierky, mohlo byť asi 11 hodín večer a už všetci boli na izbách. Bál som sa len toho, že ma načapajú sestričky pri mojej nočnej špionáží pri botníku. Nazrel som na miesto, kde väčšinou sedeli, ale neboli tam. Nazrel som do izby, ktorá bola pomenovaná "izolačka" a nazrel som do nej. Obe sestričky zaspali na posteli pri pozeraní telky. Toto je moja chvíľa. Povedal som si. Prišiel som pomaly k poličkám kde sme si všetci odkladali topánky. Za tie dni som už presne vedel, ktoré topánky sú ich. Zobral som jednu, ktorá patrila Natálií a pričuchol si. Dokonca by som povedal, že sa mi zahmlelo pred očami od toho božieho pocitu. Keď som sa nabažil jednej vône, zobral som si topánku, ktorá zas patrila Laure. Pri každom nasávaní vône od nožičiek cítim vždy iné pocity. Je to niečo akoby ste degustovali víno. Každé má jedinečnú vôňu. To najlepšie som si nechal na koniec. A to boli Leine topánky na vysokom podpätku. Topánky som Laure a Natálií odložil na miesto a teraz som si chcel vychutnať tento moment. Pričuchol som si a poviem vám, že som sa cítil, akoby som lietal. Neviem, či to bolo kvôli môjmu obľúbenému typu topánok, alebo tej vôni. I keď asi oboje. Potom som zobral druhú jej topánku a znovu som sa do toho pustil. Túžil som po väčšom vzrušení a tak ma napadlo, že vyberiem po jednej vložke z topánok od Lauri a od Natálií a začnem ich oblizovať. ( Neviem, či to tak máte zaužívané aj vy. Môžete mi dať neskôr vedieť v komentároch po dočítaní príbehu nech som o niečo múdrejší ) Zobral som jednu vložku a začal ju lízať od spodnej časti, kde je päta, po hornú časť kde sú prstíky. Tá chuť bola neopísateľná. Slaná, z podtónom ich vône po ich nôžkach. Užíval som si to.
V tom som počul, že sa otvorili dvere. Rýchlo som zasunul jednu vložku do jednej topánky, avšak na druhú už nebol čas a tak som ju rýchlo strčil do vrecka a šiel na záchod. Keď som odtiaľ vyšiel asi po 2 minútach, na chodbe som uvidel Natáliu s Laurou. Obzerali si botník a hlavne ich tenisky. Môj tep bol v ten moment tak rýchly, že som mal pocit akoby bolo moje celé telo jedno veľké srdce. Každý sval, každá bunka všetko sa otriasalo od buchotu môjho srdca. Stál som tam ako prikovaný k zemi a zdalo sa mi, že sa ani len nemôžem pohnúť keď som ich tam uvidel.
-Čo ti tu ? opýtala sa Laura keď ma uvidela.
-Nič šiel som len na záchod. Opovedal som trasľavým hlasom a celý spotený od stresu som zhasol svetlo na záchode.
-Prečo tu máme tie topánky rozhádzané. Povedala Natália
-A čo si taký spotený ? opýtala sa ma Laura
Niečo vo vnútri mi hovorilo: Zahraj hlúpeho. A tak som povedal...
-Ja som spotený ?
nie až tak sprostého pane bože...
-Neviem isto sa tu zas hrali tie sprosté deti kým sme tu neboli. Odpovedala Laura Natálií, čím sa vyhla mojej trápnej odpovedi a dokonca by som povedal, že na mňa tak potmehúcky zazrela keď sa zmienila o topánkach.
-To už ja neviem, skúste to povedať zajtra sestričkám. Oni dohovoria mamičkám nech si na tie ich deti dávajú väčší pozor. Idem ja spať. Dobrú noc.
Povedzte to sestričkám...to bola asi tá najhoršia vec, ktorú som mohol povedať. Dnes mali vyšetrenia všetky deti a na izby prišli až večer. Čiže som bol jediný, ktorý bol dnes pri botníku. Super...hovorím si.
Prišiel som na izbu a ľahol si spať. Bol som totálne spotený od toho stresu a tak som si otvoril okno. Mal som na sebe tepláky, ale bol som unavený, takže mi to bolo jedno a nechal som si ich na sebe. Keď som ležal na boku, mal som ruku položenú pozdĺž svojho stehna. Vtedy som zacítil, že v ňom mám neznámy predmet. Rozopol som zips, siahnem dnu rukou a v tom som len otvoril oči a rýchlo sa posadil keď som ucítil, že vo vrecku mám stále vložku od topánok, ktorú som zobral jednému z dievčat. Rukou som si plasol po čele so slovami: Bože ty Andrej ty si idiot. Vôbec som nevedel, či to tam mám ísť vrátiť, alebo si ráno privstať a vrátiť to tam potom. Dolu som ísť už nemohol. Keď som vyšiel z izby videl som, že dole je rozsvietené. Sestričky boli hore...jediná možnosť bola vstať ráno skorej a vrátiť to tam. Ráno som si dal budík na piatu a rýchlo som zletel dole. Na moje sklamanie, pri botníku boli mamičky s deťmi a obúvali sa. Ich pobyt skončil. Vraj prišli z ďaleka, takže asi kvôli tomu odišli skôr. Odprevádzali ich sestričky a ja som nemal príležitosť k tomu, aby som vrátil tú vložku na svoje miesto. Vrátil som sa teda do izby a povedal si, že si ešte na 20 minút pospím a potom to tam pôjdem vrátiť. Snáď už budú preč...povedal som si. Zobudila ma sestrička presne o siedmej ráno so slovami: "Vstávať, raňajky!" Skvelé. Zaspal som. Ako to, že mi nezazvonil budík ? Pozriem sa na mobil a budík som miesto 5:30 nastavil na 7:30. Bože môj ja idiot.
Povedal som si znovu. Čo už. Možno to ešte stihnem. Rýchlo idem dolu a samozrejme, všetci už boli nastúpený na raňajky. Vrátane dievčat. Znovu som mal tep ako nejaký syseľ počas úteku pred predátorom a na čele sa mi začali vytvárať prvé kvapky potu. Obul som sa a nasledoval som sestričky na raňajky. Držal som sa čo najďalej od dievčat. Čo čert nechcel, pripojili sa ku mne cestou samé.
-AAAAhoooj. Akooo ?. Opýtali sa ma viac hlasne.
-Celkom fajn, len som trošku unavený.
-Neboj, vyspi sa poobede. Potom večer už nezaspíš. A všetky tri sa zasmiali
-Celkom divne sa mi chodí na jednu nohu. Akoby som v topánke namala vložku. Ozvala sa Laura.
-Asi ti ju zobrali tie deti. Povedala Natália a všetky tri sa zasmali, pričom Laura na mňa znovu zazrela tak, ako včera po večierke.
To už sme ale dorazili na raňajky a všetci sme si sadli. Keď sme prišli, šiel som za sestričkami a opýtal som sa či náhodou dnes nemám nejaké vyšetrenia. Povedal som, že som unavený a rád by som si pospal. Vraj som mal dnes voľno a tak som sa z chuti zvalil do postele a zaspal. Zobudil som sa až o tretej poobede avšak nemôžem povedať, že by som sa vyspal. Aj keď som spal 8 hodín. Večer okolo šiestej až pol siedmej sme šli klasicky na večeru. Keď sme sa vrátili, ľahol som si do postele a ako obyčajne som niečo pozeral na mobile. Bolo už po večierke a ja som znova začal cítiť únavu. Celkom ma to prekvapilo ale pomaly som zaspával. Zrazu som v takom menšom polospánku začul, že sa dve, alebo dokonca viac osôb blíži k mojej izbe. Najprv som si myslel, že sa deti hrajú na schovávačku. Za tých pár dní sa tu udialo naozaj dosť vecí, takže toto by ma už vôbec neprekvapilo. O tom potom. Ale počul som aj, že sa niečo za dverami potichu chichotá. No rozhodne to nebol hlas malého dieťaťa. Bol to hlas vyspelejších dievčat. Zrazu sa pomaly otvorili dvere na mojej izbe. Začal som zase stresovať, ale rozhodol som sa nič neurobiť a ostať ležať. Zrazu sa osoby začali rozprávať a bolo mi jasné, kto ma prišiel takto v noci navštíviť. Laura, Lea a Natália. Hovoril som si, že čo ak sa mi idú vyhrážať za tie topánky, čo ak to zistili. Ako som už hovoril. Som dosť paranoidný a tak som si myslel, že budem mať zle kvôli obyčajnej vložke z topánok.
-Myslíš že spí ?
-Neviem, zistíme to
-Dnes v noci na nás nezabudne.
Šepkali...
V tom prevesili cez dvere deku, aby si svetlo z izby nevšimli sestričky potom ich zatvorili a rozsvietili.
- Vstávaj!! Okamžite!! začala so mnou v posteli drmať Laura s Leou.
Tváril som sa, že nič neviem a tak som povedal.
-Čo je čo sa deje ? stalo sa niečo ?
-Sklapni! Povedala Natália a rozkázala mi, aby som si ľahol na druhú posteľ, ktorá bola akoby manželská. Bola tam len v prípade, ak by prišiel na ubytovňu nejaký iný pacient.
-Prečo ? opýtal som sa...
-Proste si tam ľahni . Nebudem to opakovať viackrát.
Tak som sa teda zodvihol z mojej postele a šiel si sadnúť na tú druhú. V tom ku mne prišli všetky tri na raz a hodili ma na posteľ. Lea si mi sadla na brucho, tak aby mala jej nôžky na mojej tvári. Vedľa na druhú postel si sadla Laura a vedľa mňa si ešte našla miesto Natália. Všetky tri si položili nožičky na moju tvár a potom Lea zahlásila.
-Čuchaj ty pes!
Poslušne som ovoniaval ich nôžky, do nosa sa mi dostali kombinácie troch vôní naraz. Mali na sebe rovnaké ponožky, aké mali aj v prvý deň takže mali naozaj výraznú vôňu. Ešte dokonca boli celé spotené, čo milujem.
-Presne takto. Páči sa ti to ? nám sa nepáčilo, že si nám bral veci, ktoré ti nepatria. Úbožiak.
-Tieto ponožky nosíme už od prvého dňa. Rovno pre teba. Aby si si nás do smrti zapamätal!
Na nič som sa nezmohol. Jednou rukou som im nôžky hladkal. Po chvíľke Lea vstala z môjho brucha, agresívne mi zobrala obe ruky, zodvihla mi ich nad hlavu a zviazala lepiacou páskou. Následne mi ich doslova prilepila k tyči od radiátoru.
-Nikto ti nepovedal, že máš používať ruku!! Budeš robiť to, čo ti povieme. Povedala Lea.
-Áno moja pani. Opovedal som jej.
-Kušuj! nikto ti nepovedal, aby si rozprával. Doplnila Natália.
Po chvíľke čuchania k ich pätám a prstíkom som sa rozhodol zapojiť jazyk.
-To čo si si akože dovolil ? Lea daj mi pásku. Povedala Laura.
Následne Laura vstala a zalepila mi ústa páskou. Chytila ma za tričko, priklonila sa ku mne a povedala.
-Ešte raz ti opakujem. Budeš robiť to, čo ti prikážeme MY! Tu nemáš žiadnu moc.
Kývol som hlavou akože som rozumiem a dievčatá si opäť nechali odo mňa voňať ich spotené nožičky. Tá vôňa bola nádherná. Po piatich možno aj šiestich dňoch bez toho, aby si tie ponožky vymenili. Takto som to robil až kým neusúdili, že je čas na to, aby som im ich nôžky dôkladne vyčistil. Natália vstala a strhla mi pásku z úst. Dosť to bolelo. Stále som mal ruky prilepené páskou o radiátor. Odstrihli ju a prikázali mi, aby som si sadol dolu k posteli. Medzitým mi zaviazali ruky za chrbát. Potom som si sadol na zem k posteli a chrbtom som sa opieral o stenu. Lea a Natália zobrali stoličky, aby si mohli predo mňa sadnúť a pohodlne si užiť moju prácu s jazykom. Zatiaľ, čo Laura zobrala svoju už nie tak bielu ponožku, nastokla si ju na ruku a povedala.
-Vyčisti mi ju!
Začal som jej lízať ponožku kde sa len dalo. Tu a tam mi strčila ponožku dosť hlboko a tak ma to nútilo kašlať. Naťahovalo ma, ale ten moment stál za to. Nakoniec prišla aj Lea s Natáliou a začali robiť to isté. Krásne som ich vyčistil ponožky tak, ako mi prikázali.
Potom si všetky tri sadli rovno predo mňa a natiahli ku mne nôžky. Najprv Lea, ktorá sedela v strede. Zobral som jej nôžku do úst a lízal jej malé pršteky na nožičkách. Strkala mi ju až do krku a druhou nožičkou mi dráždila môj penis, ktorý už bol hádam celý fialový od toho, aký som bol z toho všetkého vzrušený.
-Takto sa ti to páči že ?! Povedala Natália zatiaľ čo sledovala Leu
-Si si myslel, že sme také hlúpe ? Ak nevieš kradnúť, tak to ani nerob. Vybral si si zlé obete! Povedala Laura povýšenecky.
Po chvíľke Lea vytiahla jej nôžku z mojich úst a potom pokračovala Natália spolu s Laurou. Striedali sa. Jednej som lízal prstíky, potom druhej pätu a celý objem jej nôžky. Tak, ako mi povedali, že to chcú. Lea ma stále dráždila tam dolu. Potom si na mňa položili ich druhú nôžku, ktorú som ešte nevyčistil a staral som sa o všetky tri naraz. Za celý čas na mňa padali urážky. To ma ešte viac vzrušovalo a sústredil som sa ešte viac. Potom mi Lea prikázala, aby som vystrčil jazyk. Poslúchol som a potom mi celou nôžkou prechádzala po jazyku. Od päty až k prstíkom, ktoré mi potom dovolila si dať celé do úst. Tohoto momentu sa nemohla dočkať ani Natálka s Laurou a táto stratégia sa im zapáčila.
Po chvíli sa však odhodlali na niečo viac. Položili si ma na posteľ, dali mi dolu moje trenky, v ktorých som spal a Lea spolu s Laurou sa pustili do môjho penisu. Začal som vzdychať ako také malé dieťa. Robili to skvelo. Natália si zase stále užívala môj jazyk a nechala ma si robiť s jej nožičkami čo len chcem. Keď som čas od času nazrel ako to vyzerá tam dolu, tak to naozaj stálo za ten pohľad. Laura a Lea sa bozkávali cez môj žaluď a to naozaj vášnivo. Bol to nádherný pohľad a ešte krajší pocit. K tomu ešte aj Natáliine jemné nožičky. Ach to bola slasť. Lea potom niečo pošuškala Laure a Natálií do ucha a vymenili sa. Lea si nechala dopriať svojím nôžkam od môjho jazyku a Natália zas chcela okúsiť niečo iné tam dolu. Leine nožičky som si užíval. Mala ich namaľované na červeno, až by som povedal, že do farby vína, čo je moja najobľúbenejšia farba ak hovoríme o farbe laku na nechty. Venoval som sa každej jednej ploche jej nôžky. Od malíčka až po jej krásne vyhladené päty. Opäť som nazrel, ako sa darí Laure s Natáliou. Oči mi padli na ich nôžky, s ktorými sa hrali vo vzduchu. A ako si užívali môj penis, akoby ste malému dieťaťu kúpili novú hračku. Ich pohľady taktiež stáli za to. Natáliine krásne hnedé namaľované oči na mňa vykúkali spoza môjho penisu zatiaľ som sa hrala s mojím penisom. Laurine nádherné očičká sa tiež nedali nevšímnúť. Krásne modré oči, ktoré mala v tej chvíli len pre môjho vtáka. Nakoniec ma urobili. Semeno si nechala pre seba Laura a začala sa vášnivo bozkávať spolu s Natáliou cez môj žaluď. S mojím semenom sa podelila. Lea nakoniec vytiahla jej nôžky z mojích úst a Laura s Natáliou si presadli bližšie ku mne, aby som sa opäť postaral o ich nôžky. Nebol som až tak vzrušený, nakoľko som bol už urobený, ale Lea sa rozhodla, že to zmení. Môj penis ma naozaj dosť bolel.
Neviem prečo, ale vždy keď sa urobím, tak ma penis potom dosť bolí keď sa o to pokúšam hneď znovu. Lea začala robiť svoju robotu. Dosť to bolelo a vzychal som zas. Avšak nemohol som vydať ani zvuk, keďže mi potom Natália strčila Leine silónky do úst. Po chvíli som bol rovnako vzrušený. A o pár minút neskôr ma Lea opäť urobila. Tento krát sa ale nepodelila s mojím semenom a preglgla ho. Doteraz počujem zvuk toho prehltnutia. Po tejto ich celej akcii sa proste pozbierali, nechali ich ponožky spolu so silónkami na mojom vankúši a ako prišli, tak aj odišli. Ruky mi nechali zviazané za chrbtom a ja som nemal inú možnosť než zaspať takto. V spánku sa mi podarilo nejakým štýlom tú pásku dať dolu ako som sa obracal. Moje tri nadriadené si ma absolútne nevšímali. Predsa len, kto by si všímal ich otroka.
