Stredná škola. Čo si asi môžeme predstavovať pod týmto pojmom ? Veľa ľudí vidí nové príležitosi, nové šance sa priučiť niečo nové, pripravovať sa na ťažký život, alebo to je len ďalšie väzenie, ktorého základ tvoria vedomosti. Ja si pod týmto pojmom predstavujem nové vzťahy, nových ľudí a šancu začať život odznovu.
Po poslednom príbehu s Viki som čakal, že poviedky s ňou tu budem pridávať jedna radosť. Čo čert nechcel, stredná začala a ona odišla študovať do Košíc na hereckú školu. Bohužiaľ som nemal a stále nemám príležitosť s ňou byť, alebo s ňou prehodiť pár viet cez sociálne siete. Podľa mojich informácií má už nového šťastlivca a ja sa nechcem do jej vzťahu starať. Každopádne. 3. Septembra 2018 sa mi začal nový život na novej škole. Stres si toho rána zahral hlavnú rolu, keď som nemohol nájsť svoju triedu. Nakoniec som ju nejakým štýlom našiel. Po nekonečnom príhovore riaditeľky, učiteľov a pod. nás naši triedny učitelia zaviedli do tried. Sadol som si do zadnej lavice, aby som nebol na očiach.
Žiaci do mojej triedy stále prichádzali. Ja ako vášnivý milovník ženkých nožičiek, som sledoval potenciálnu korisť. Sledoval som nožičky každého jedného dievčaťa, ktoré vošlo dnu. Poviem vám, že na pekné dievčatá v mojej triede som tento krát nemal šťastie. Keď tu zrazu vošla ona. Budeme ju volať Rebeka. Od jej nádherných vlasov a krásnej postavy v šatách, som sa dostal pohľadom až na jej nožky, ktoré mala obuté vo vysokých štekloch. Skrátka nádhera. Sadla si do vedľajšej lavice asi tak meter odo mňa. Neviem, či jej štekle mali vo vnútri magnet, alebo niečo podobné, ale moje oči sa nemohli nabažiť tej krásy a nemohol som sa pozerať nikde inde len na ne. Nechcel som byť za idiota a tak som na chvíľu odvrátil zrak. Rebeka sedela otočená smerom ku mne no našťastie pozerala do mobilu takže si nevšimla moje pohľady, z ktorích bolo ľahko prečítať, že by som jej dal všetko, aby som s ňou mohol stráviť aspoň pár minút osamote. Do triedy vošla naša triedna učiteľka. Začala sa s nami zoznamovať a hovorila nám ako to asi na tejto škole chodí. Čítala naše mená, aby vedela, že sa nenašiel nejaký blúdiaci žiak, ktorý mal byť v úplne inej triede. Pri každom prečítanom mene, dotyčný/dotyčná zdvihol/zdvihla ruku. Pozorne som počúval, aby som konečne zistil, ako sa volá tá nádhera, ktorá sedela tak meter odo mňa. Zaznelo jej meno a ona zdvihla ruku. Mal som už pripravený mobil a tak som okamžite začal googliť na facebooku. Hádam prvý krát v živote som bol za túto aplikáciu vďačný. Našiel som ju a zapamätal si jej meno. Príhovor skončil a každý z nás sa pobral domov. Nemal som už príležitosť ju stretnúť, aby som sa jej prihovoril. A tak som jej doma napísal pár pekných viet. Dohodli sme sa, že skočíme po škole do mesta. Dozvedel som sa, že má priateľa no to ma neodradilo od toho, aby som sa dostal aspoň k nej nožičkám. Na druhý deň pršalo a tak náš výlet do mesta neuspel. Ďalší deň bolo krásne a tak som ju počkal po vyučovaní pred školou. Pozval som ju na čaj nakoľko bolo vonku dosť chladno napriek tomu, že na oblohe nebol jediný mráčik. Prehodili sme pár viet a nakoniec som ju odprevadil na autobus. Doma som jej poďakoval za príjemne strávený čas s ňou. Aj ona mi poďakovala. Nechcel som ju ďalej naťahovať a tak som jej povedal, že už musím ísť. Položil som mobil na posteľ a uvažoval som. Moje myšlienky prekazilo upozornenie z messengeru a tak som opäť schmatol mobil a pozrel sa kto mi píše. Bola to Rebeka. V jej správe bolo: Čo si mám zajtra do školy obliecť ?
Neviem ako vy, ale ja milujem podkolienky v spojením so sukňou. A tak som jej napísal:
-No mne sa celkom páči kombinácia podkolienok a sukne.
-Oboje mám...odpovedala
-Ak ti v tom nebude ráno zima, tak si to môžeš zobrať. Ale je to len moja rada. Tebe sa to páčiť nemusí
-Nie to je v pohode. Už dlho som to nemala oblečené
-Ak by si si nebola istá, pošli fotku. Ja posúdim 
Snažil som sa nenápadne od nej vytiahnuť fotku jej nožičiek. Onedlho mi cinkla správa
-Tak posúď. "Rebeka poslala fotku"
To čo som uvidel, mi rozpumpovalo krv v celom tele a moje prirodzenie sa vzrušením dralo cez moje tepláky.
-Wow. Vyzeráš v tom naozaj nádherne :O.
-Jeeej ďakujem. Keď to teda už hovoríš ty, tak si to zajtra oblečiem
Moje vzrušenie mi nedalo sa jej opýtať
-Počuj možno ti to bude znieť divne, ale rád by som sa ťa niečo opýtal.
-V pohode pýtaj sa 
-Počula si už o jednej veci zvanej: Foot Fetish ?
-Áno počula ale neviem o tom veľa. Je to volačo s nohami nie ?
-Presne tak. Aký máš na to názor.
-Je to divné, ale zároveň je to v pohode. Každý sme iný. Chceš fotku mojich nožičiek že ano
-Čítaš ma ako knižku. Rád by som chcel vidieť takú krásu
Nikdy by som nepovedal, že sa dievča samo ponúkne sa takúto vec. A ja som z tejto vety naozaj nemohol. Vzrušením som bol bez seba.
-"Rebeka poslala fotku"
Poslal mi fotku v jej podkolienkach. Sedela na zemi a nôžky mala natiahnuté dopredu a preložené cez seba.
-"Rebeka poslal fotku"
Ďalšia bola taká istá, ale jednu nožičku mala bosú. Vôbec som nevedel, čo jej mám napísať. Takto vzrušený som hádam ešte nikdy nebol.
-No nič ja musím ísť. Ešte raz ti ďakujem za čaj ♥
-Dievčaťu, ako si ty by mal každý kupovať čaj automaticky. Aj ja ďakujem, že si šla ♥ Ahoj
Na túto vetu som už nedostal odpoveď. No bol to hádam prvý deň, ktorý som chcel aby čo najrýchlejšie skončil. Chcel ju znovu vidieť.
Na druhý deň ju učitelka presadila do prednej lavice, pretože mala okuliare. Aspoň som si tolko nemusel vykrúcať krk a jej nožičky som mal rovno pred sebou. Trieda bola celkom malá takže zo zadnej lavice až do prednej to boli možno tak 2-3 metre. Dni v škole prebiehali celkom rýchlo nakoľko sme sa len zoznamovali s učiteľmi, hovorili si učivo, ktoré sa bude nasledujúce dni preberať a také veci, ktoré sa vlastne dejú všade. Po 2 týždňoch v škole prišla prax. Nakoľko som na hotelovej akadémií, ktoré je smerovaná na všetko okolo varenia a pečenia. Samozrejme aj prevádzkarenie a pod. To už samozrejme záleží od toho, aký odbor ste si vybrali. Ja som si vybral kuchára a tak ma poslali na štvor hiezdičkový hotel aj s mojím dobrým kamarátom, s ktorým som sa stihol za tie dva týždne zoznámiť. Prax trvala dva týždne. Bol tam dosť divný systém, ktorý nám zakazoval robiť naraz. Takže sme sa mali dohodnúť, kto bude robiť ráno od 7:00 do 13:00 a kto od 13:00 do večera siedmej, alebo od štvrtej do záverečnej. Čiže do desiatej. Jeden týždeň som chodil ráno. Druhý poobede do večera siedmej. Nakoniec som sa rozhodol, že budeM robiť do záverečnej, takže ma hociktorý z kuchárov mohol zobrať na aute domov. Prečo ? Pretože ma 4x nechal večer o siedmej autobusár na zastávke. Keby môj otec nepracuje v taxi službe, tak by som sa 4x prešiel 25 kilometrov až domov.
To ale nie je dôležité. Nakoľko som sa rozhodol robiť v tak neskorých hodinách, tak som na Rebeku nemal ani len štipku času. V podsate jediná vec, ktoré mi robila spoločnosť, bola moja posteľ. Prišiel som len domov a šiel som spať. Jedine cez messenger sme s Rebekou prehodili pár viet. Jeden deň bol ale zlomový. Našiel som si správu od Rebeky, že sa rozišla s jej priateľom. Nemôžem poprieť, že som nemal rád ale na druhej strane sa dokážem vcítiť do situácie toho druhého. Čo som sa však dozvedel bolo, že dotyčný nemal o Rebeku žiadny záujem. Rozišli sa možno 3 vetami. Čo je náznak toho, že asi ten vzťah nebral dotyčný moc vážne. Áno viem. Sú to len puberťácke vzťahy, ale myslím si, že je fajn mať niekoho pri seba a vedieť, že láska je vzájomná. Po niekoľkých dňoch sme sa konečne dali dokopy. Bez toho, aby sa čo i len jeden z nás niečo opýtal. Vedeli sme to obaja. I keď sme sa nevídali často, o to bol náš vzťah pevnejší, keď sme sa konečne stretli v škole, alebo na autobusovej stanici. Ona končila prax práve vtedy, keď ja som začínal takže niekedy sa mi pošťastilo a dopriali sme si aspoň to objatie. Avšak každý vzťah netrvá večne. Dva týždne akurát po praxi som ochorel a mal som veľmi vysoký tlak. 2 týždne som strávil v nemocnici. Mal som viac času si písať s Rebekou. Prišlo to tak tretí deň keď začala odpisovať jednoslovne. Písal som jej čo sa deje. Samozrejme človek nemôže vedieť ako sa dotyčný pri písaní cítí. A tak som jej moc písať nechcel. Stále som si opakoval, že to je tým, že s ňou nie som, alebo niečo podobné. Z nemocnice ma pustili vo štvrtok a ja som jej nechcel nič písať. Chcel som ju prekvapiť mojím návratom. Na druhý deň v piatok som prišiel na druhú hodinu nakoľko mi ešte museli brať krv. Než som počul do triedy, počul som krik alebo skandovanie v štýle : Pusu! Pusu! Pusu!
Nevedel som čo sa deje a bolo mi to jediná osoba, ktorú som potreboval vidieť, bola ona. Keď som vošiel, bolo to akoby som zastavil čas. Rebeka sedela na istého chalana, ktorého som zatiaľ v našej triede nevidel. Kým som bol v nemocnici, tak som sa dozvedel, že máme nového spolužiaka. Bol to asi on. Rebeka sedela na jeho kolene a ich pery sa spolu dotýkali. Keď som vošiel, všetci stíchli a Rebeka vstala rýchlosťou blesku a otočila sa ku mne. Zaviedla ma na chodbu.
-Andrej toto je náš nový spolužiak Matej ja...nedopovedala, lebo som ju prerušil
-Všimol som si. A tiež som si všimol, že ste sa celkom zblížili
-To hej, lebo ja s ním chodím
Táto veta so mnou otriasla, akoby ma niekto udrel lopatou po spánkoch
-Ty s ním chodíš hej ? takmer 2 týždne som nebol v škole a nevieš mi povedať, že sa so mnou rozchádzaš ? Nemáš toľko úcty prísť aspoň do nemocnice a povedať mi to ?
-Nebol čas na to naozaj
-Vždy je čas
po týchto slovách som odišiel do triedy
Nevedel som čo mám robiť. Dni v škole ubiehali a prax mi prišla ako oslobodenie od všetkého toho utrpenia. Skoro každá stredná škola ponúka lyžiarsky výcvik. Pre mňa to bol skorej druh zábavy keďže lyžovanie mi šlo. Tešil som sa. Prišiel lyžiarsky a my sme vyrazili. Na nešťastie alebo aj na moje šťastie tam šla aj Rebeka. Prišli sme na hotel, ubytovali sa a ešte v ten deň sme šli na zjazdovku. Toho dňa mi nebolo dobre a tak som poprosil dozorcu, či by ma nemohol odviezť späť na hotel. Bol to celkom milý pán a pri príchode mi spravil čaj a odišiel. Na hoteli som bol celkom sám. Viete si asi predstaviť, čo všetko ma napadlo. Nech mi bolo zle sebeviac, rozhodol som sa ochutnať každú dievčenskú topánku a ponožku. Dievčat tam veru nebolo veľa zhruba som vedel, aké topánky mali na seba dievčatá pri príchode. Boli rozdelené do rôznych izieb asi tak po 4-5 báb. Čo znamená 20-25 párov topánok, ponožtičiek, či podkolienok. Dievčatá mali topánky položené rovno pri dverách a v nich mali položené ponožky. Vošiel som do izby, kde bola Rebeka ubytovaná. Jej topánky som spoznal hneď. Zobral som jednu topánku aj s ponožkou. Topánku som si priložil k nosu a ponožkou som si ho dráždil. Tá vôňa bola to najkrajšie, čo kedy môj nos zacítil. Nasával som vôňu z jej zimnej topánky a jej ružovou ponožkou som si ho stále dráždil. Potom som si to vystriedal. Vôňa jej ponožky bola raz tak výrazná, ako vôňa jej topánky čo ma maximálne vzrušilo. Podrážkou z topánky som sa dráždil. V tom niekto vošiel do izby. Okamžite som skryl topánku aj s ponožkou pod kohosi perinu a posadil sa na posteľ. Osoba, ktorá vošla do izby bola Rebeka. Na jednej strane som pocítil úľavu, pretože ona moju úchylku dobre pozná. Ale na druhej strane mi došlo, že z toho môže byť dosť veľký prúser ak sa prekecne. V podstate som to aj on nej čakal. Nakoniec, čo by ste čakali od 16 ročnej puberťáčky, po dvoch nepodarených vzťahoch. Áno...s mojím spolužiakom sa rozišla asi tak po 1 mesiaci. Musím uznať, že ten chalan nevyzeral zle. Baby po ňom šli ako po údenom. Za celý čas, čo bol v našej triedy, tích báb vystriedal nespočet.
-Čo tu robíš ? Spýtala sa Rebeka
Nevedel som čo jej mám povedať a tak som sa proste odhodlal a vytiahol jej topánku aj s ponožkou spod periny a ukázal jej ich
-Toto tu robím. Prepáč mi už odchádzam. Nemohol som si proste pomôcť.
Postavil som sa z postele, že odídem,
-Nie počkaj neodchádzaj. Prišla som za tebou. Povedala Rebeka a rukou ma strčila na posteľ.
-Prosím ťa čo to robíš
Sadla si obkročmo cez moje nohy a začala ma vášnivo bozkávať. Neustále pri tom opakovala: Odpusť mi!
Zvliekol som jej tričko a potom si kľakla na zem. Stiahla mi tepláky, ktoré som mal na seba a začala mi ho bozkávať a oblizovať cez boxerky. Nedalo mi a musel som vzdychať. Bol to nádherný pocit. Nakoniec mi stiahla ja boxerky a pustila sa do roboty. Robila to vraj prvý krát, ale tomu sa mi nechcelo veriť. Šla od spodu až úplne hore k žaluďu a nakoniec si ho dala no úst celý. Začala chrapčať, pretože moje prirodzenie mala až niekde v hrdle. Nakoniec vstala, hodila ma na posteľ, tak, aby som ležal a ona si zvliekla posledné veci, ktoré mala na sebe. Jej telo bolo nádherné. Prsia mala veľké. Asi tak trojky, štvorky. Jej zadok bol nádherne tvarovaný a jej nožičky ? Z toho všetkého boli najkrajšie. Zobrala jednu jej ponožku, ktorú mala obutú v lyžiarkach a priložila mi ju k nosu. Nasával som tú vôňu znovu a znovu. Prikázala, aby som pokrčil nohy. Urobil som to a ona si sadla na moje brucho a oprela sa o moje stehná. Rebeka bola ľahká takže to nebol žiadny problém. Jej nôžky si položila na moju tvár a ja som si začal robiť svoju robotu. Začal som jej prstíkmi, ktoré som jeden po jednom oblizoval. Nakoniec som začal oblizovať aj po 2 po 3. Potom ich položila na moju tvár celé, takže som sa jazykom mohol dostať všade. Od jej päty až hore k jej na červeno nalakovaným prstíkom.
-Aj druhej urob dobre. Nech nežiarli. Prikázala mi a ja som jej začal oblizovať jej druhú nožicku. Tá chuť bola neopísateľná a ja som sa modlil, aby tento moment nikdy neskončil. Po chvíľke hrádok s jej nožkami, sa postavila, sadla si na posteľ a prikázala mi, aby som si ľahol na zem. Urobil som to. Zdvihla jej nôžku a druhou mi ho dráždila. Zdráždila ma aj tým stýlom, že mi nedala jej nôžku hneď celú do úst. Len ju držala nad mojími ústami. Chcela, aby som zdvíhal hlavu a nejakým štýlom sa dotkol aspoň jej prstov. Nakoniec ma nechcela trápiť a dala mi jej nožičku do úst. Najskôr som jej lízal prsty a potom mi prikázala, aby som vyplazil jazyk. Následné po ňom prechádzala celou jej nožičkou. Jej druhou ma stále dráždila. Na záver sa otočila a mne povedala, nech sa postavím. Postavil som sa a medzi nožičky som jej strčil môj penis. Začala mi ho robiť nožičkami. Jednou rokou som jej mačkal jej krásne tvarovaný zadok. Blížil sa moment vyvrcholenia a tak sa rýchlo otočila a strčila si ho do úst a jazykom mi dráždila žaluď. Vystrekol som do jej celých úst a ona môj neporiadok bez všetkého prehltla. Nemala s tým problém. Niekoľko kvapiek jej ostalo aj na perách a tak som jej to utrel prstom a potom jej ho strčil do úst. Krásne mi oblizla celý prst. Akoby jej to chutilo. Nakoniec mi darovala vášnivý bozk a povedala, nech odídem, pretože sa čo nevidieť mal vrátiť zvyšok skupiny zo svahu. Moje prvé kroky z jej izby boli namierené rovno do sprchy. Bol som celý spotený. Mal som teplotu 39,6 a po tomto zážitku som sa cítil ako rozpálená pec. Daroval som si studenú sprchu napriek tomu, že bolo vonku tak okolo -15 stupňov. Lyžiarky sa skončil a tu sa končí aj tento príbeh. Je zvláštne, že už druhý takýto príbeh sa odohral na nejak školskej akcii. Hádam sa vám páčil
