Klaudia bola moja spolužiačka na strednej. Útle dievča s nádhernými nohami, keď mala v škole obuté korkáče a na nožičkách natiahnuté pančucháče, nevedel som sa vynadívať. Veľmi ma vzrušovali jej malé, hebučké chodidlá a pestované, rozkošné pršteky. Bolo vidieť, že sa o svoje nohy stará. Veľkosť tridsaťšesť, to som vedel presne, lebo potajomky som už rok chodil nenápadne do šatne a ovoniaval jej topánky. Bolo to aj veľmi pohodové dievča, také dievča do voza, aj do koča. Dlhé čierne vlasy a tmavé, veľké oči. Mala super postavu aj napriek svojej malej výške, bola odo mňa o hlavu nižšia, ja mám stoosemdesiat centimetrov, Klaudia mohla mať stopäťdesiat, stopäťdesiatpäť. Mali sme sladkých osemnásť a tešili sme sa zo života. Veľmi sa mi páčila a každú noc som sníval o tom, ako jej bozkávam a masírujem jej nádherné chodidlá. Nebolo veľa takých dní, keď na sebe nemala pančušky, vtedy bola bosá a ja som sa išiel zblázniť. Sedával som v triede za ňou a skoro celé vyučovacie hodiny som sledoval jej nožičky, hladučké päty, sem tam, keď sa hrala s korkáčmi, jej niektorý spadol a ja som videl jej hebkú podrážku. Mal som sto chutí, kľaknúť si a vybozkávať jej ich. Skamarátili sme sa, ona nemusela tie fifleny, ktoré s nami chodili do triedy a ja takisto nie. Spolu sme chodili na obedy, pár krát sme sa spolu doma učili. Chodili sme spolu aj na diskotéky.
Ten pamätný piatok sa mi zase podarilo nepozorovane dostať do šatne cez hodinu, vypýtal som sa na toaletu. Sadol som si na lavičku s jej topánočkami v rukách a privoniaval raz k jednej, raz k druhej. Vôňa jej potu ma privádzala do šialenstva. Trošku pukance, trošku ocot a veľa Klaudie. Zvyšok dňa prebehol klasicky, sledoval som jej nožičky a sníval. Po vyučovaní sme kráčali spolu domov, bývame len ulicu od seba, keď mi Klaudia povedala, „naši idú k otcovmu bratovi na víkend, neurobíme si filmový maratón?“ Skoro som zomrel, hneď som súhlasil. Dohodli sme sa, že o šiestej prídem a prespím u nej. Rozišli sme sa, tri hodiny čakania. Tri hodiny! Osprchoval som sa a čakal som. Myslel som, že sa zbláznim! Konečne! Vyštartoval som ako strela a o päť minút som zvonil pri Klaudiinej bránke. Hneď mi otvorila a čakala ma pri dverách do domu. Bola oblečená tak isto ako v škole.
„Dáš si kávu?“ opýtala sa uvádzajúc ma do obývačky. „Vieš čo? Dám!“ prišla s kávou, sadli sme si na pohovku, pil som kávu, keď sa ma Klaudia zrazu opýtala, „páči sa ti ako voňajú moje nohy?“ vypľul som kávu na stôl, zabehlo mi, očervenel som ako rak, nevedel som čo mám robiť, Klaudia sa usmiala, „prepáč, to som nechcela, tak ako? Páči sa ti ich vôňa?“ zahanbene som si utieral ústa do vreckovky a bál som sa na ňu pozrieť. „No? Neodpovedal si mi!“ nedala pokoj Klaudia a dožadovala sa odpovede. „Veľmi,“ odvetil som potichu, veľmi sa hanbiac. „Porozprávaj mi o tom,“ vyzvala ma a pohodlne sa oprela s kávou v ruke, nevedel som čo mám povedať, pozerala na mňa a očami ma nabádala aby som jej odpovedal. „Klaudia,“ začal som tichým hlasom, „si veľmi krásne dievča a veľmi sa mi páčia aj tvoje nohy, prepáč mi to.“ „Ďakujem,“ odvetila, „ako dlho to už robíš?“ nechápal som, usmiala sa, „ako dlho chodíš ovoniavať moje topánky?“ opravila svoju otázku a ja som sa išiel prepadnúť od hanby. „Rok,“ odvetil som skoro šeptom, „vieš čo ma serie a mrzí?!“ povedala naštvane, pokrútil som hlavou. „zhruba rok sa kamarátime, sme skoro každý deň spolu, myslím po škole, a ty ma už rok pripravuješ o radosť!!!“ nechápal som vôbec o čom hovorí, pokračovala, „na začiatku sme sa rozprávali o úprimnosti, pamätáš, čo si mi vtedy sľúbil? Asi nie, sľúbil si, že ku mne budeš úprimný! Teraz ma pozorne počúvaj ty debil!!!“ povedala veľmi nazlosteným hlasom, stiahol som od strachu hlavu medzi ramená, Klaudia pokračovala, a ja som chcel zomrieť. „Keby si splnil svoj sľub, a povedal mi úprimne, že sa ti páčim, že sa ti páčia moje nohy, mohol si ty debil!!! už rok ovoniavať moje nohy a nemusel si sa ako taký debil!!! zakrádať do šatne a ovoniavať moje topánky!“ zakryl som si rukami tvár a rozplakal som sa. „Debil!!! Debil!!! Debil!!!“ dodala nazlostene na záver.
Vstala z pohovky, a zrazu sa hodila obkročmo na moje stehná, zľakol som sa, tvár som mal ešte stále v dlaniach. Objala ma, pozeral som do jej veľkých očí, usmievala sa, „poď sem!“ pritiahla si moju tvár k svojej a začala ma bozkávať, o chvíľu sa naše jazyky navzájom skúmali. Odtiahla sa, „za trest budeš bozkávať a ovoniavať moje nohy, idem si pozrieť všetky časti Twilight a ty sa budeš pekne venovať mojim nohám!“ prikývol som, vrátila sa mi odvaha, usmial som sa, „Klaudia, si si vedomá toho, že to nie je trest?“ „Pozrime sa na hrdinu! Teraz budeš úprimný?! Áno, som si toho vedomá, tak si to váž!“ usmievala sa na mňa. „Chytil som jej ruku a zodvihol ju k ústam, jemne som ju pobozkal do stredu dlane, „Klaudia, veľmi si vážim tvoju dobrotu, milujem ťa!“ vyhŕkol som, privinula sa, „aj ja ťa milujem,“ pošepla mi do ucha, a dodala, „moje nohy sa už nevedia dočkať.“ Objali sme sa, presadla si vedľa mňa, otočila sa bokom a vyložila si svoje nádherné labky do môjho lona, pobozkal som ich po jednej na ponožky a vychutnal si ich vôňu, stiahol som jej ich a začal jej jemne trieť jej studené chodidlá. Splnil sa môj najväčší sen, dotýkam sa nožičiek bohyne, mojej krásnej spolužiačky a priateľky Klaudie, dievčaťu, vlastne už žene, ktorej nožičky pozorujem už rok. Otočil som sa k nej, sledovala ma s láskou v pohľade, „ja len, Klaudia, vieš, že sa volám Roman?“ usmiala sa, „áno, viem, ale pre mňa už navždy budeš debil!“ pobozkal som jej rozkošné pršteky na nožičke a v sekunde som ich mal natlačené v puse, cmúľal som ich ako cukríky, tá chuť sa nedá opísať, nič lepšie som nikdy v puse nemal. Jemne som jazykom hnietol jej drobnučké, jemnučké pršteky, bol to božský pocit, bol som veľmi vzrušený. Klaudia sledovala film a sem tam si nožičku v mojej puse vymenila.
Delluxe.
