Študujem piaty rok na vyške. Mám dvadsaťšesť rokov, o dva mesiace dvadsaťsedem, som štíhla, vysoká stosedemdesiatpäť centimetrov a mám kučeravé, výrazne ryšavé vlasy. Hľadám si priateľa a nejakú brigádu. Ale momentálne asi viac brigádu ako priateľa. Som celkom pohľadná a mám dlhé nohy. To je taký stručný popis mojej osoby. Mám rada jazz, swing, írske tance a od základnej školy robím ju-jitsu. Írske tance som dokonca na strednej aj tancovala. Jitsu robím dodnes. S výberom priateľa je to ťažké. Moji rovesníci sú, zdá sa mi ešte asi v puberte, a ja hľadám seriózneho muža. Je pravda, že keď si oblečiem sukničku, tak všetky chlapské oči sú nalepené na mojich nohách, ale ja by som radšej ako pohľady cítila na svojich nohách mužské pery. Mám rada, keď sa s mojimi nožičkami mazná chlap. Som trošku dominantná, ale nemala som to na kom naplno vyskúšať.
Toho posledného som poslala k vode, nestál za nič, vadilo mu, keď som mu nohy dávala na tvár, tváril sa ako keby som mala lepru a bol chorobne žiarlivý, bezdôvodne. Taký vzťah je nanič.
Mala som vytipované dva bary a kaviareň, kde zháňali brigádnickú výpomoc. Tak som sa v stredu po škole vydala na skusy. Obliekla som si voľné nohavice a svetrík. Nechcela som aby vyberali len podľa toho ako vyzerám. Prvý bar bol riadny pajzel, ani to nebudem popisovať. Tak isto druhý podnik nestál za nič, bola to klasická diskotéka a to ma veľmi neberie. Chcela by som niečo kľudnejšie. Nemyslím aby bolo málo roboty, ale prostredie aby bolo slušné a kľudné. Tretí podnik, kaviareň, som musela chvíľu hľadať. Bola pár krokov od námestia v bočnej uličke. Vošla som a hneď ma očarila, rozdelená na dve časti, čistá a útulná. Odhadom tak štyridsať, štyridsaťpäť miest pri stoloch plus barový pult pri ktorom bolo šesť stoličiek. Vysoké stropy, proste klasický starý barák. Ako som kráčala kaviarňou, oproti mi vyšiel čašník, asi tridsaťpäť rokov, vyšší ako ja a celkom sympatický. Zamierila som k jednému stolu a on tak isto. „Dobrý deň prajem slečna, nech sa páči,“ povedal a odsunul stoličku aby ma usadil. Podal mi nápojový lístok a opýtal sa na moje prianie. Bolo to super, presne tak som si predstavovala kaviareň. Čisto, útulne, príjemná hudba a ešte príjemnejšia obsluha. Objednala som si lungo a čašník s úklonom odišiel. Po chvíli mi doniesol kávu a pohár vody.
Opýtal sa či mám ešte nejaké želanie. Povedala som mu, že vlastne áno. Prišla som sa opýtať na brigádu a chcela by som rozprávať s majiteľom. Narovnal sa, usmial a povedal, „nech sa páči, slečna.“ Páčil sa mi ten jeho staromódny štýl. Presne pasoval do tejto kaviarne. „Ak dovolíte prisadnem si,“ pokračoval. „Samozrejme,“ odvetila som, načo si sadol oproti mne. Predstavil sa mi a ja jemu. Povedal mi, že kaviareň je otvorená len pol roka a robí v nej sám. Ale už ho to dosť fyzicky vyčerpáva, a že by potreboval pomoc, hlavne v piatok a sobotu až do záverečnej, v nedeľu má zatvorené, ale zvykne robiť takzvaný sanitačný deň. Prípadne po nejakom mesiaci by sme to vedeli upraviť tak aby to vyhovovalo obom. Potom sme preberali popis práce a nakoniec financie. Rozhodla som sa už na začiatku a výška mzdy bola už len čerešnička na torte. Bola som už na nejakých brigádach, ale on mi na začiatok ponúkol skoro trojnásobok toho, čo som bežne ako brigádnička dostávala. Nedala som nič najavo a opýtala sa ho na oblečenie. Usmial sa a povedal, že on je tam za škaredého, tak ja by som mala byť za peknú. To nechám na Vás, ale určite by to nemalo byť nič vulgárne. Super! Dohodli sme sa na piatok, na druhú poobede. Poďakovala som a keď som chcela zaplatiť povedal, že by bolo absurdné aby zamestnanec platil v podniku, v ktorom robí. Usmiala som sa naňho a s pozdravom odišla. Keď som dorazila domov, tak som sa natiahla na sedačku a rozmýšľala o tom, čo som teraz prežila. Mne to prišlo ako rozprávka. Vyzerá to na celkom slušnú robotu, so slušným zárobkom a sympatickým vedúcim.
Prišiel piatok a ja som sa už celkom tešila, obliekla som sa a zbalila si veci na prezlečenie. Čierna suknička, čierna blúzka, čierne pančušky a pohodlné sandáliky, samozrejme čierne. S mojimi ohnivo ryšavými vlasmi to vyzeralo celkom efektne. Dúfam, že som to neprehnala. „Dobrý deň Stanka", tak sa volám, „poďte, ukážem vám, kde sa môžete zložiť,“ privítal ma môj nový šéf Peter. Zaviedol ma dozadu za bar. Bola tam kancelária spojená so šatňou. Skrine, pohovka, kreslo, taburetky a stolík. Na druhej strane miestnosti boli police s dokumentami a stôl s počítačom. Ukázal mi prázdnu skriňu a povedal, že keď sa prezlečiem, aby som prišla dopredu.
Prezliekla som sa a pred odchodom na pľac som sa pristavila pred veľkým zrkadlom visiacim na stene. Som proste šik. Usmiala som sa a vykročila do novej práce. Vošla som okolo baru do kaviarne a môj šéf akurát išiel od vchodu smerom ku mne. V polovici sa zastavil a s pootvorenými ústami na mňa pozeral. Trvalo to len okamih, pokračoval v chôdzi ku mne. Podišiel a potichu povedal, „ste krásna“. „Prosím?" Opýtala som sa ho asi prudšie ako som chcela, strhol sa a ospravedlňoval sa. „Myslel som to úprimne." „Ďakujem“, povedala som mu a usmiala sa naňho. Bolo vidno ako mu odľahlo. Prebral sa a začal mi všetko ukazovať a vysvetľovať čo a ako. Už som raz brigádovala v reštike, takže to nebolo nič čo by som nezvládla. Od toho momentu som všetky objednávky robila ja a on mi podával veci a pozoroval, ako mi to ide. Bolo na ňom vidno, že je spokojný a ja som bola tiež. Večer som si všimla, že dosť intenzívne pozoruje moje nohy, keď si myslí, že sa nedívam.
Celkom mi to lichotilo. Nebol to ten chlipný pohľad, skôr taký sústredený, zadumaný.
Skončili sme o polnoci. Šéf Peter bol spokojný a po ceste domov, hodil domov aj mňa. V sobotu som si zabudla po ceste kúpiť nové pančušky a tak som si musela obliecť tie z piatku. Našťastie sa nezvyknem veľmi potiť. Bolo deväť hodín, keď nám do kaviarne vošlo asi tridsať päťdesiatnikov. V sobotu je záverečná o desiatej. Mali nejaké stretnutie zo školy a už čo to popili. Ale bavili sa slušne takže to bolo ok. Asi desať minút pred desiatou prišiel jeden z partie za šéfom s prosbou, či by sme neposunuli zatvárací čas o dve hodinky, že by radi ešte posedeli. Že nám zaplatia naviac. Peter mu povedal, že mu dá za chvíľu vedieť. Pán odišiel a Peter sa otočil na mňa a s prosíkom v pohľade sa potichu opýtal, „pomôžete mi?“, „ak sa o mňa potom náležite postaráte tak áno.“
Dobre, povedal a odišiel oznámiť to partii. Zjavne mu nedošiel ten dvojzmysel v mojej odpovedi. Partia sa celkom bavila a my sme kmitali. O polnoci sa sami postavili a vybrali sa na odchod. Boli sme už celkom kvalitne unavení. Zamkli sme a ja som sa v šatni hodila na pohovku a svoje, v sandálikoch obuté nohy, som si drzo vyložila na stolík. Prišiel Peter a sadol si oproti do kresla. „To bola šichta,“ skonštatoval. Prikývla som. „Ešte šťastie, že zajtra máme sanitačný deň.“ „To hej, ja zajtra nemám nič na pláne, tak vám prídem pomôcť popratať.“ Poďakoval a opýtal sa či niečo nechcem. „Chcem!“ povedala som, „masáž nôh,“ dodala som skôr zo žartu. „To by som mal zvládnuť,“ odvetil a vstal z kresla, zobral taburetku a položil ju predo mňa. Sadol si na zem za taburetku a preložil moje nohy zo stola na ňu. Neverila som vlastným očiam. Opatrne mi rozopol sandále a dával ich dolu. V tom som si spomenula, že mám na sebe už druhú šichtu tie isté pančušky. To bude určite cítiť a ešte keď mi zloží sandále. Prebleslo mi hlavou. No a čo, ja si užijem masáž a on nech si užíva vôňu mojich nožičiek.
Veď tam patrí muž, k ženiným nohám. Pousmiala som sa v duchu nad vlastným rozumovým pochodom. Sedel tak, že moje, na taburetke vyložené nohy, mal asi pätnásť centimetrov od nosa. Musel cítiť ich vôňu. Privrela som oči a tajne ho pozorovala. Chytil mi pravú nohu a začal prstami masírovať chodidlo. Už to musel niekedy robiť, lebo mu to išlo báječne. Masíroval a tvár držal tak blízko, že som cítila jeho dych na chodidle. Pančušky boli vlhké od potu, ale zjavne mu to nevadilo. Potom som si všimla, že dýcha nosom a zdalo sa mi, že intenzívne vdychuje ich vôňu. Alebo sa mi to len zdalo? Ten chudáčik mi masíroval labky skoro hodinu. Bola som v siedmom nebi. Bol to úžasný pocit, úľava. A myšlienka, že môj šéf sedí predo mnou na zemi, masíruje mi nohy a vdychuje vôňu môjho tela, môjho potu, ma dosť vzrušovala. Mala som pocit, že aj on si to užíva. „Ďakujem za super masáž,“ povedala som mu a stiahla nohy k sebe. Usmial sa a povedal, že rado sa stalo. Povedal mi, že sa môžem prezliecť, a že ma odvezie domov. Odvetila som mu, že sa nebudem prezliekať, len si zbalím veci a doma sa prezlečiem, aj tak to musí ísť do prania. „Ok,“ povedal, kľakol si na kolená a so slovami, „slečna ak dovolíte, obujem vás,“ zobral moje sandále a zodvihol mi nohy držiac ich za chodidlá. Jednu položil na svoje stehno a druhú obúval. Obul ma a postavil sa. „Ďakujem,“ poďakovala som mu a postavila som sa aj ja. Peter vychádzal von z kancelárie a ja som si išla pobaliť veci. Ako som prechádzala okolo zrkadla, videla som v ňom odraz Petra ako stojí pred kanceláriou a obe svoje dlane má pritlačené na tvári. On ich jednoducho ovoniaval. Tak to bola sila. Jemu sa vôňa mojich prepotených nožičiek fakt páčila. To bolo super. Nabudúce sa lepšie pripravím, aby som ho ešte viac zaujala a vyskúšala.
Zo skúsenosti viem, že ľudia s úchylkou využijú každú príležitosť ukojiť svoju vášeň a ja som bola rozhodnutá, že príležitosť mu dám.
......pokračovanie.....
Delluxe.
