Po pár minútach od momentu ako sme sa presťahovali od bazéna do chalupy, už celkom slušne pršalo. Sedeli sme, pozerajúc cez presklené dvere na terasu a premýšľali, čo si uvaríme na obed. Vyhralo pečené kura a ryža. Hneď som ho aj vybral z mrazáka a dal ho rozmraziť. „Dáme si kávu?“ opýtala sa Mirka, „super nápad!“ súhlasil som a pustil som sa do prípravy. Sedeli sme s kávou v rukách a sledovali ako vietor narába so stromami, prudký dážď hučal, zotmelo sa, ťažké mraky vytvárali hororovú atmosféru. Po desiatich minútach zaznel prvý hrom. Až som podskočil, Mirka sa na mňa pozrela, „poď ku mne ty trasorítka, mal si mi povedať, že sa bojíš búrky.“ Pozrel som na ňu zúrivým pohľadom, „to komu vravíš trasorítka?!“ zaútočil som podráždeným hlasom. „Ukľudni sa chlapče, lebo ťa skopem do kocky!“ odvetila Mirka stále sa usmievajúc. Vstal som, poriadne som sa našpanoval a prešiel pred ňu, nasadil som najdrsnejší výraz, aký som dokázal.
Mirka zodvihla pohľad a s milým úsmevom na tvári povedala, „kľakni!“ neváhal som, až taký hrdina zase nie som. Pomaly striasla zo svojej nádhernej nožičky žabku, tak isto pomaly zodvihla nožičku a dostal som ľahkú facku jej chodidielkom. „Koleduješ si o problém.“ Oznámila mi a opäť zodvihla nožičku, prižmúril som oči, očakávajúc ďalší kopanec, ale táto nádherná drobná žienka, mi priložila nožičku prštekmi na pery, otvoril som pusu a v momente som ju mal vyplnenú jej chodidlom. Natlačila mi ho do úst, koľko sa dalo. Trošku ma naplo, keď začala prštekmi, ktoré boli až pri mojom hrdle, vrtieť, ale ustál som to. Striasla si aj druhú žabku, položila si ľavú nohu na moje rameno a zakvačila si chodidlo zozadu o moje temeno. Ľavú nožičku ťahala a pravú tlačila, výsledok bol, že sa jej chodidlo ponorilo do mojich úst o pár centimetrov hlbšie, teraz sa už môjho hrdla dotýkala palčekom. Prudko som dýchal nosom, dáviaci reflex mám dosť potlačený, ale aj tak som mal čo robiť. Čeľusť ma celkom slušne bolela a pukalo mi v nej, z očí mi tiekli slzy, Mirka sa trochu nahla a prstami mi stlačila nos. Nedýchal som. Len sa usmievala a pozorovala ma. Aj napriek všetkej tej bolesti a nedostatku kyslíka som bol maximálne vzrušený. Cez slzy som pozeral na najkrajšiu ženu na svete, na bohyňu ktorá ma práve trápila svojimi maličkými, ale zato trénovanými nožičkami. Mal som voľné ruky a aj tak som sa nebránil. Jednak sa mi to páčilo a jednak som na to nemal odvahu. Po chvíľke si moja krásna Mirka nožičky vymenila, pravú vytiahla z mojej pusy a elegantne si z nej moje sliny utrela do môjho trička, vzápätí som mal v puse jej ľavú labku a pravou bola zaháknutá za moje temeno. Tortúra sa opakovala. Až teraz som si konečne uvedomil chuť jej nožičiek v puse, snažil som sa hýbať jazykom koľko to šlo, oblizoval som jej chodidielko.
Nabral som trochu odvahy a rukami som ju začal hladiť po nádherných lýtkach. Po chvíli sa Mirka zľutovala a prepustila ma z objatia svojich božských nožičiek. Vyzliekol som si tričko a poutieral jej labky dosucha. Predtým ako som jej nasadil žabky, dostalo každé chodidielko niekoľko jemných pusiniek. Pozrel som jej do očí a úprimným hlasom povedal, „Ďakujem!“ Pohladila ma po vlasoch. Pohľad jej zvážnel, „ubližujem ti René! Prepáč, už to nebudem robiť.“ Zaskočili ma jej slová, zľakol som sa, ja to predsa chcem! Ja to potrebujem! Vzal som do rúk jej dlane, pobozkal ich, „Mirka to mi nemôžeš urobiť! Prosím ťa! Mne sa to veľmi páči, páči sa mi aká si silná, páči sa mi tvoja vláda. Áno, chcem aby si mi vládla, chcem byť tvojim sluhom, otrokom. Prosím!“ Otvorila ústa a zase ich zavrela, nevedela čo povedať. Zase ich otvorila, „René, aj mne sa to páči a vzrušuje ma to, ale nechcem ti ubližovať.“ „Mirka milujem ťa a je mi jedno či mi niečo zlomíš, prosím, buď mojou paňou!“ pritiahla si ma k sebe, dala mi pusu, bozkávali sme sa vášnivo. Odtiahla sa, pozerala mi do očí, „uvedomuješ si, čo teraz robíš?“ Bol som zmätený, nevedel som na čo naráža. „Spôsobím ti veľa bolesti, veľa.“ Dokončila myšlienku. „Uvedomujem si to Mirka a chcem to, chcem aby si bola šťastná, a ak ti urobí radosť moja bolesť, prosím, poslúž si, budem ti kedykoľvek k dispozícii. Nemám rád bolesť, ale zbožňujem to čo mi ty robíš. Keby to robil niekto iný, bola by to bolesť, keď to robíš ty, je to rozkoš.“ Sklopil som pohľad, jednoducho som to tak cítil. „Wau!“ zareagovala Mirka, zdalo sa mi, že som začul náznak výsmechu, zabolelo ma to a asi to na mne bolo aj vidieť, lebo hneď pokračovala, „prepáč René, nič podobné som nikdy nepočula, bolo to krásne, nádherné! Naozaj si kvôli mne necháš ubližovať?“ Pozrel som jej do očí, „urobím kvôli tebe čokoľvek, urobím pre teba čokoľvek!“ Potvrdil som svoje slová. „Milujem ťa René! Poď bližšie.“ Posunul som sa na kolenách bližšie k svojej bohyni, zodvihla nožičky a stehnami mi objala krk, hladila ma po vlasoch a začala mi stláčať krk. Tlačila mi ho neskutočnou silou, napriek tomu som ani nepomyslel na obranu.
Chrapčalo mi v chrbtici a začalo sa mi zahmlievať pred očami. Neviem ako dlho to trvalo, tlak v hlave sa zväčšoval a krk som mal úplne rozdrvený, moja tvár bola blízko jej rozkroku a ja som si posledné sekundy pred omdletím uvedomil nádhernú vôňu jej prirodzenia. To bolo to posledné, čo mi prešlo hlavou predtým ako nastala tma. Keď som sa prebral, bol som lícom opretý o jej rozkrok, jej nožičky mi cez ramená viseli na chrbte a Mirka ma stále hladila po vlasoch. „Máš veľmi silný krk, trvalo mi skoro minútu, pokiaľ som ťa uspala. René milujem ťa a milujem tvoju odvahu, prijímam tvoju ponuku slúžiť mi, budem ťa trápiť do konca života, užiješ si toľko bolesti, koľko sa len bude dať.“ Otočil som hlavu a pobozkal jej hebké stehienko na vnútornej strane. Chytila ma za vlasy, „brzdi, veď ani neviem ako sa voláš priezvyskom. „Máš pravdu Mirka, poďme sa spoznávať, budem variť a popri tom sa môžeme rozprávať.“ Varil som, Mirka sedela pri stole a pozorovala ma, rozprávali sme sa, už som spoznal jej mamku, oboznámila ma s celou rodinou, urobila to tak úžasne, že som mal pocit, že ich vidím. Má staršiu sestru, je vydatá a majú jednu dcéru.
Otec je majiteľom stavebnej spoločnosti, mamka mu pomáha. Sestra je právnička a ona, ako som sa už predtým dozvedel, je profesorka na vysokej škole, prekladá z latinčiny a keď má čas, tak na tréningoch Kickboxu mláti chlapov, má prvý dan, čo je celkom dosť sila. „Dosť o mne, teraz mi povedz niečo o sebe.“ Ukončila svoje rozprávanie a pozerala na mňa. „Neviem kde začať, o svojej rodine som ti už rozprával, vyštudoval som automatizáciu, baví ma to a baví ma aj opravovanie aut, varenie, športujem, veľmi rád bozkávam ženám nohy a slúžim im.“ Pozrela na mňa spýtavým pohľadom, „ženám?! Je nás viac?! Rada by som sa so svojimi kolegyňami zoznámila.“ Zaútočila podráždene. Sklopil som pohľad, znovu som jej pozrel do očí, „Mirka, v živote som pobozkal nohy trom ženám, teda vlastne len dvom. Prvý krát som pobozkal nohy, vtedy ešte len dievčaťu, spolužiačke na strednej, keď som jej na lyžiaraku pomáhal z lyžiarok, potom to bola moja sestra Dorotka, zakaždým keď sme sa bili a ona ako staršia samozrejme vyhrala, musel som jej ako porazený pobozkať nohy, a odvtedy to je a bude už len jedna žena, najkrajšia žena na svete, inteligentná, samostatná, cieľavedomá, žena s najkrajšími nožičkami vo vesmíre, žena, ktorá nebude brať do úvahy moje predchádzajúce vzťahy, žena ktorá mi odpustí moju nedokonalosť a prípadne chybičky, žena s nádherným menom a neuveriteľne silným stiskom nožičiek, žena, ktorá ma dokáže kedykoľvek skopať do kocky, žena ktorej práve teraz vyznávam svoju lásku a pre ktorú som pripravený obetovať všetko čo mám,“ podišiel som k nej, kľakol som si a chytil ju za ruky, „a to si ty Mirka!“ dokončil som trošku teatrálne svoje rozprávanie. Očervenel som pri toľkom výleve svojej lásky k nej. Po líčku sa jej kotúľali slzy. Zavzlykala, chcela niečo povedať, ale mala stiahnuté hrdlo, tak ako aj ja. Postavila sa a ja som si sadol na päty, spustila sa dole a sadla si na moje stehná, silno sa ku mne privinula, objala ma a stlačila, plakala. Už som mal slzy v očiach aj ja. Po chvíli ten nával emócii rozdýchala, „nič krajšie som v živote nepočula, nehovoriac o tom, že by to bolo adresované mne. To bolo to najkrajšie čo sa mi dostalo do uší, najviac ma zaujala tá časť o stisku mojich nôh a potom ešte pasáž, kde si hovoril o skopaní do kocky.
To prehliadanie tvojich vzťahov a chýb pre istotu prehliadnem.“ Usmievala sa na mňa, „povedz ešte niečo.“ Popýtala ma, a ja som jej to hneď vrátil, pozrel som jej uprene do očí a tichým, vážnym hlasom som jej povedal, „Mirka, asi mi horí ryža!“ Odtiahla sa trochu, ale len preto aby ma mohla zasypať buchnátmi, „ja ti teraz ukážem ako sa skopáva do kocky, somár jeden!“ celý čas sa ale usmievala od ucha k uchu. Keď ma prestala mlátiť, pokračoval som, „s tou ryžou som nežartoval.“ Hneď zo mňa vstala, a pokiaľ som sa stihol pozviechať zo zeme, nastavila mi postupne obe chodidielka a ja som jej ich, ako sa patrí, pobozkal. Ryža to našťastie prežila, ale bolo to v poslednej chvíli. Izba krásne voňala, polievka bola hotová, vykostil som kura a keďže som v mrazáku našiel aj kuraciu pečeň, tak som urobil plnku a z kostí som urobil vývar so zeleninou a trochu domácich rezancov. Kura sa ešte pieklo. Mirka sedela za stolom a utierala si oči. „Porozprávaj mi o Dorotke, o tom ako sa o teba starala, ako ťa bila, ako si jej bozkával nohy. Teda ak to nie je pre teba príliš osobné.“ Zaskočilo ma to, ale v dobrom, Dorotku milujem, je to moja sestra a dal by som za ňu život, len jej ďakujem za všetko čo mám, za vzdelanie, dobrú výchovu, pocit domova a rodinu. Zamyslel som sa, „Mirka, mám priateľov, ktorých poznám od detstva a nikdy som nikomu z nich neporozprával to čo tebe. Mám pocit, že ťa poznám už sto rokov, aj keď ťa poznám necelé štyri dni. O Dorotke ti porozprávam čo len budeš chcieť, pre mňa je to naj žena na svete.“ Pozerala na mňa, „aj ja si to myslím René, hlavne keď vidím koho sa jej podarilo urobiť z teba, ešte som ju nevidela, ale už teraz ju ľúbim. Veď vďaka nej mám vysokoškolsky vzdelaného automechanika, vynikajúceho kuchára, super bozkávača nožičiek, najlepšieho otroka na svete.“ jej slová ma dojali, podišiel som k nej, zase som si kľakol a už po stý krát jej dnes pobozkal nožičky, ako som sa dvíhal, Mirka smutným hlasom preniesla, „a ja zase nič.“ Asi dve sekundy mi trvalo pokiaľ som pochopil o čo jej ide. Dostala nádhernú pusu. Na jej tvári sa usadil výraz absolútnej spokojnosti. Mal som z toho obrovskú radosť. Popri príprave dezertu som jej porozprával ako to u nás doma vyzeralo, ako sme prežili prvé roky bez rodičov. Dosť ju to vzalo, aj sa smiala aj si poplakala. Vtedy som odbehoval od práce a dal som jej pusinku.
Porozprával som jej o tom ako ma Dorotka vždy premohla, keď sme sa pri šantení bili, mal som už osemnásť, ale bol som ako špáradlo, tak so mnou nemala veľa práce, ona bola v podstate už žena a celkom dobre urobená, moje sestra je fakt kus. Vravel som Mirke, ako som jej, ako víťazovi musel bozkávať nožičky, niekedy päť, niekedy desať minút, podľa toho, akú práve mala náladu. Povedal som Mirke aj jednu zvláštnu príhodu, keď ma raz Dorotka načapala ako s partiou pri diskotéke fajčím. Myslel som vtedy, že sa od hanby a strachu prepadnem pod zem. Prešla okolo nás a pozrela na mňa takým pohľadom, na ktorý do konca života nezabudnem, pohľad plný sklamania. Bolelo ma to, veľmi. Keď som v noci prišiel domov, dúfajúc, že Dorotka už bude spať, čakalo ma prekvapenie. Rozsvietil som v svojej izbe a skoro som dostal infarkt. Dorotka ma totiž čakala, potme sedela v pyžame na mojej posteli. Ostal som stáť pri dverách ako stĺp, neschopný ani pohybu, ani slova. Dorotka sedela na posteli, v tureckom sede, ruky mala preložené na hrudi, pozerala na mňa smutným pohľadom, pichlo ma pri srdci, veľmi som ju miloval, sľúbil som jej, že nikdy nevyskúšam drogy, že nebudem fajčiť, a takto som ju sklamal. To čo som teraz Mirke vravel, sa mi hovorilo ťažko, uľahčovalo mi to, že som popri rozprávaní varil. Pozrel som na Mirku a zamrazilo ma, mala v očiach ten istý pohľad ako Dorotka vtedy. Pokračoval som v príbehu. Prekonal som strach a podišiel k posteli, kľakol som si k nej a so spustenou hlavou som sa Dorotke chcel ospravedlniť, nestihol som, dostal som od nej takú facku, že som spadol na zem. „Prečo si to urobil?!“ opýtala sa ma Dorotka a ja som jej nedokázal odpovedať, až keď sa opýtala druhý krát, začal som koktajúc vysvetľovať, že sa mi jednoducho páčila vôňa tabaku. A vtedy sa to stalo, Dorotka zoskočila z postele, sadla si rovno na moju hruď, chytila mi ruky, posunula sa dopredu a preložila mi ruky medzi svoje lýtka a stehná, ruky mala voľné a tak mi mohla po každom svojom slove vylepiť facku. „Sľúbil si, že to neurobíš!“ túto výčitku sprevádzalo päť faciek, „takže tebe sa páčila vôňa?!“ ďalších päť faciek, „tak ja ti dám niečo oveľa, oveľa lepšie na ovoniavanie!“ keď dopadla desiata facka, Dorotka mi do úst napchala svoje spotené ponožky a na hlavu mi natiahla pančušky, pod pančusku prišla ďalšia várka ponožiek, pripravila sa na mňa, povyberala z koša na prádlo všetky svoje ponožky a pančušky a tie mi kompletne napchala pod pančušku na môj nos. „Teraz voňaj! Chcem počuť ako nasávaš!“ fackovať ma nemohla, preto za každým slovom nadskočila na mojej hrudi. „Mirka, hanba nehanba, bol som na seba taký nahnevaný, že som sa všemožne snažil, splniť čo mi Dorotka kázala, ťažko som nosom vdychoval vôňu jej prepotených ponožiek.“ Pozrel som na Mirku, jemne sa usmievala, pokračoval som pozorujúc nenápadne jej tvár. „Poviem ti, voňalo to veľmi dobre,“ Na Mirkinej tvári sa objavil veľký údiv, „Dorotka nezvykla nosiť ponožky niekoľko dní ako ja keď som bol v puberte, vôňa jej spotených ponožiek bola decentná, chutná.“ Mirka sa nahlas zasmiala. Usmial som sa na ňu, „poviem ti len toľko, odvtedy som už nikdy nemal cigaretu v ústach, zmenil som partiu a začal som cvičiť parkour a kalisteniku.“ Obed bol hotový, prestieral som na stôl, Mirka bola taká zaujatá mojim rozprávaním, že to ani neregistrovala. „Mirka, vieš čo bolo na tom všetkom najťažšie?“ s dychtivým výrazom v tvári zavrtela hlavou. „Najťažšie bolo získať si späť Dorotkinu dôveru! Vymenila zábavu za starostlivosť o mňa, nikdy jej to nebudem vedieť oplatiť, nikdy jej nebudem vedieť vrátiť mladosť, ktorú kvôli mne obetovala.“ Mirka počúvala s očami dokorán, keď som skončil, bolo vidno ako sa jej uľavilo a na tvári sa jej usadil súhlas a zadosťučinenie. Usmial som sa na ňu, sediac oproti nej, „dobrú chuť ti prajem Mirka!“
Tieto slová ju vrátili do reality, pozrela na stôl a v nemom úžase pozerala raz na stôl a raz na mňa. „Ježíš, to si kedy urobil?“ nahodil som pohľad „to akože fakt?“ „René!!! To bolo tak nádherné!!! Vieš neskutočne dobre rozprávať, normálne som to prežívala, ako keby som tam bola! Musíš mi porozprávať každý jeden deň vášho života!“ Zasmial som sa, „som rád, že si sa pobavila.“ dodal som s jemne ironickým tónom. Pohľad jej stvrdol, ukázala prstom vedľa seba, pochopil som a poslušne som si kľakol vedľa stola pred ňu, pomaličky si vyložila nohy na moje ramená, chytila ma rukou za vlasy a zavrátila mi hlavu. Stlačila, oči mi vyšli z jamiek, v čeľusti mi zaškrípalo. Neskutočný tlak a bolesť. Vedela čo práve cítim a aby som si to užil čo najlepšie, položila si svoje palce na moje zatvorené oči a začala mi ich tlačiť do hlavy. Chytil som sa rukami jej stehien, odpoveďou mi bol väčší tlak na krk a aj na oči. Hneď som ruky spustil na zem. Povolila nožičky, ale nepustila ma, vedela čo bude nasledovať. Zatočilo sa mi v hlave a keby ma nedržala medzi svojimi stehnami, spadol by som na zem. Pozrel som jej do očí, „ďakujem Mirka“, poďakoval som, pustila ma so slovami „dobrú chuť ti prajem.“ Sadol som si na svoje miesto. Mirka sa usmiala, „ty si vážne neskutočný macher! Ani som netušila, že varíš aj polievku! Si úžasný! Aj ty, aj Dorotka! Milujem ju, milujem vás oboch! Musíš ma s ňou zoznámiť, chcem jej urobiť poklonu, má môj obrovský obdiv. Je úchvatné čo dokážu ženské nožičky!“ Zasmial som sa a pustili sme sa do jedla. Teraz, keď sme ticho jedli, bolo počuť búrku a lejak z vonku, aj som pri tom všetkom zabudol, že prší. Nikam sme sa neponáhľali, polievka bola horúca, pomaly sme si chlipkali. Po chvíli Mirka pozrela na mňa, poslala mi pusu, „tá polievka je báječná. Asi si dám dupľu.“ „Mirka, radšej si nechaj trochu miesta na kuriatko.“ „Máš pravdu, ale keď ta polievočka je taká super!“ „Ďakujem ti, si milá.“
Dojedli sme polievku, popratal som a naservíroval druhé jedlo. Vrhla sa na kuriatko ako tiger, ryžu mala všade, na brade, pod nosom. Musel som sa zasmiať, „spomaľ láska, bude ti zle, nikto ti to nevezme, a máme toho dosť.“ Zahriakol som ju. Nahodila výraz nevinného dievčatka, poutierala si pusu, a ruky, vzala si príbor a začala papať ako dáma. Smial som sa z nej. Pozrela na mňa jedným očkom plným zlosti, radšej som stíchol a venoval sa jedlu. Dojedli sme, popratal som a poumýval riad, v ľadničke sa chladil dezert. „Asi prasknem, obed bol fantastický, René máš úžasný cit pre dochutenie jedla, to som vždy obdivovala na vynikajúcich kuchároch. Ďakujem ti.“ „Som rád, že ti chutilo Mirka. Urobím oheň v krbe a pôjdeme si sadnúť do obývačky? Myslíš, že by si ešte natlačila do svojho bruška kávu?“ Zamyslela sa, „myslím, že by tam ešte vošla, ale je tu problém, budeš musieť obývačku doniesť sem, ja sa nevládzem ani pohnúť.“ Zafučala ako lokomotíva. „Ak dovolíš, pomôžem ti,“ podišiel som a spustil som sa na štyri, chvíľu pozerala a napokon jej došlo, čo stváram, prešla zo stoličky na môj chrbát, sedela na mne ako na koníkovi, „hijóó,“ zavelila a ja som sa vydal na cestu k pohovke. Tam presadla a hneď si na môj chrbát vyložila nohy. Pozrel som na ňu, „Mirka ak smiem, urobím ten oheň, kávu a potom ti budem k dispozícii dokedy budeš chcieť.“ Usmiala sa, „pravda! Bež!“ O pár minút som niesol tácku s kávou a dezertom, položil som ju na stolík. „Ty si snáď robíš srandu!“ povedala ostro, keď uvidela čo som doniesol. „Ten dezert máš odkiaľ?“ „Z chladničky,“ odvetil som po pravde. Ukázala prstom pred seba, kľakol som si, „otoč sa,“ otočil som sa chrbtom k nej, nahla sa ku mne, chytila mi ruky, zodvihla ich za mojim chrbtom, podoprela svojimi stehnami a svoje členky si prekrížila na mojom temene. Aj napriek tomu, že sa dokážem zavesiť za ruky vytočené za chrbtom, toto bolo niečo celkom iné, úžasná bolesť v ramenách, vzrušujúce, ako relatívne útla žienka, jednoducho a účinne spacifikuje celkom slušne osvaleného chlapa. Zatlačila svojimi členkami na moju hlavu, bradu som mal opretú o hruď a krk vzadu sa neprirodzene naťahoval. Bolesť, bolesť. To mi teraz pulzovalo v mozgu. Ak pritlačí ešte trochu, zlomí mi krk, alebo ak stlačí kolenami moje ruky k sebe, zlomí mi ramená. Bol som absolútne bezmocný a absolútne vzrušený.
To však nebolo všetko, tá potvorka mala ešte voľné ruky, a hneď ich aj použila. Doteraz som len ťažko dýchal a ticho stonal. Chytila mi dlane a ohla mi zápästia k mojim rukám. Teraz napla všetky potrebné svaly, môj krk bol lámaný jej nožičkami, ramená vykĺbené a zápästia boli milimeter od zlomenia. To som už nevydržala a začal som cez zuby revať od bolesti. Pritvrdila, a môj rev sa zosilnil, povolila a ja som si vydýchol, ale len na tri sekundy, znovu sa napla, znovu som reval, tiekli mi slzy, bolesť bola ohromujúca. Hrala sa so mnou, niekoľko krát si to zopakovala a keď ma nakoniec pustila, zviezol som sa vzlykajúc na zem. Položila si svoje studené, hebké chodidielka na moju hlavu. S vypätím síl som sa otočil na chrbát, Mirka mi svojimi prštekmi na nožičkách, poutierala slzy, prikladala mi striedavo chodidielka na ústa a ja som ich vďačne bozkával a oblizoval. Boli slané od jej chutného potu a od mojich sĺz. Odrazu si vyložila nožičky na pohovku pod seba, „poď si dať kávu a dezert,“ zaznelo pozvanie, pozviechal som sa a sadol si na zemi. „Nie, poď sem ku mne,“ povedala Mirka poklopkajúc rukou po pohovke. Prisadol som si, všetko ma bolelo a bol som šťastný. „Ako si vedel, čo mám rád?“ opýtala sa ako keby sa nič nestalo a dala si do pusy lyžičku so sladkou pochúťkou. „Usmial som sa, „nevedel som Mirka, napadlo ma to, lebo to mám takisto rád.“ Objala ma, „naozaj chceš toto všetko trpieť, len aby si bol so mnou?“ Prekvapený som na ňu pozrel, „samozrejme, si nádherná žena, urobím čokoľvek aby som mohol byť s tebou,“ sklopil som pohľad a potichu som dodal, „mňa to veľmi vzrušuje.“ Dala mi pusu, „najhoršie je, že aj mňa! Ale ty nevieš aká viem byť tvrdá a krutá.“ Vrátil som jej pusu, „buď sama sebou, neobmedzuj sa, takú ťa chcem,“ odvetil som jej, „ale čo keď ti ublížim?“ v jej hlase zaznela obava, „vieš René, pri mne nebudeš mať žiadne bezpečné slovo, alebo gesto, žiadna stopka. Stop bude, keď sa ja rozhodnem. Preto odo mňa odišiel môj bývalý partner. Nevydržal to.“ „A to mi vravíš až teraz!“ prekvapene som zvolal a hneď som to aj objasnil, „prepáč Mirka, len som žartoval, prepáč. Myslím si, že tvoj bývalý urobil obrovskú chybu, že ťa opustil. Dám svoj život ak to bude potrebné, len aby som mohol byť pri tebe!“ Hrdinsky som zahlásil, „si chutnučký, len či tak budeš zmýšľať aj o dva týždne?“ Pobozkal som ju, „nemaj obavu, som len tvoj, môžeš si so mnou robiť čo len chceš.“ Tentoraz som dostal dlhokánskeho francuzáka, „ďakujem ti René, milujem ťa. Pre istotu to urobím opačne ako s predchádzajúcim.“ V očiach sa mi zračila otázka a Mirka hneď pokračovala, „v krátkej dobe sa dozvieš, čoho som schopná a uvidíš či chceš taký vzťah.“ „Mirka, to nemusíš, chcem, som si tým istý, nie je nič, čo by som pre teba neurobil, mám po tridsiatke a plne si uvedomujem čo všetko by si mi mohla urobiť. Takže nemaj obavy, budem tu, teda mám na mysli s Tebou.“ Zadumane na mňa hľadela, „a čo keď ťa budem chcieť zviazať?“ opýtala sa a vložila si do svojej rozkošnej pusy ďalšie sústo. „Mirka, prosím prestaň! Dohodnime sa, ak budeš chcieť niečo urobiť, vyskúšať, tak to jednoducho urob! Nie som tu na to aby som ti dával súhlas, chcem tu byť nato, aby som ti splnil všetky tvoje želania, sny, chute. Rozumieš mi?“ Odpila si kávu, pozerala na mňa pohľadom, ktorý prezrádzal, že tuho uvažuje. „René, je to veľmi zvláštne, ty si zvláštny.“ Zamrazilo ma, čakal som čo bude nasledovať. „Poznáme sa pár dní a rozprávame sa o veciach, o ktorých som sa so svojim prvým, teda bývalým partnerom, za dva roky nemala možnosť rozprávať. Páči sa mi to, páči sa mi tvoja ochota a túžba byť so mnou, len sa bojím, či to nie je len také chvíľkové pobláznenie. Poznáme sa len pár dní a ja som do teba zamilovaná, a to ma desí.
Chcem byť s tebou, už navždy. Ale zároveň sa bojím, že ak odídeš, veľmi mi to ublíži. Už som to raz zažila a nechcem to zažiť znova.“ Zamyslel som sa. „Mirka, neexistuje spôsob ako by som dosiahol, aby si na také veci nemyslela, ale urobím všetko preto aby som ti dokázal, že mi môžeš veriť, že všetko čo som ti povedal, myslím úprimne a vážne. Ja som doteraz neprežil taký vzťah ako ty, neviem to posúdiť, ale viem, že ak s tebou nebudem, nebude mať môj život žiadny zmysel. Skús porozmýšľať, ako by sme to urobili, aby si ma vyskúšala a aby si nebola ranená, keď sa náhodou rozhodneš opustiť ma.“ Pozrela na mňa a prudko odvetila, „to bola strašná sprostosť, ako ti niečo také mohlo napadnúť?! René ja s tebou chcem ostať, navždy, ja sa ale bojím, že ty to vzdáš.“ Kľakol som si pred ňu, chytil som ju za chodidielka, priložil si ich k puse a jemne ich pobozkal na podošvu, „Mirka, viem ti dať len svoje slovo, nijako viac ti teraz svoje slová neviem zaručiť. Nanešťastie existuje len jedna možnosť ako si moje slová môžeš overiť.“ Pozerala na mňa s otázkou v očiach. Usmial som sa, „musíš si ma nechať a používať ma, inak nezistíš, či spoľahlivo fungujem.“ Jej stehná oblapili môj krk, uvoľnil som svaly očakávajúc drvivé objatie, jej stehná zľahka stlačili môj krk, hladila ma po vlasoch a v impulzoch stláčala a povoľovala môj krk. „Dobre! Odteraz si môj. Budeš môj priateľ, milenec a otrok. Budeš robiť čokoľvek ti poviem a budeš s vďakou trpieť všetko čo ti urobím.“ „Dohodnuté! Ďakujem ti Mirka, milujem ťa.“ Zviezla sa na moje stehná a objala ma. Zrazu zavzlykala, nevidel som jej do tváre a tak som si len myslel, že plače. „Neplač.“ Pošepkal som jej do uška, „prepáč, ja len, som veľmi šťastná.“ Odvetila mi šeptom.
Deluxe.
