Vravím mu, „zídem nižšie a dáme ešte jedno kolo, to budú ďalšie dve police a ostatné zvládnem zo stoličky.“ Bol ticho. Tak som mu chodidlom dala jemnú, akože facku a dodala som, „nepočujem.“ „Samozrejme slečna Stanka.“ Tak preto! teraz budeš prekvapený, ale dostal si sa do ďalšieho levelu, tak si to uži, pomyslela som si. Najprv si ho musím trošku pripraviť, poučiť a ideme na to. Kľakla som si a potom sadla, čiže som mu stehnami sedela na ramenách a Peter mal svoju tvár zaborenú v mojom lone. Zohla som nohy v kolenách a nárty som si zahákla o jeho brucho. Povedala som mu aby popod moje nohy pevne spojil prsty svojich rúk na bruchu a pevne držal. Poslúchol, odpovedať nemohol vzhľadom na to, že mu ústa zapchávalo moje lono. Poriadne som sa natlačila na jeho ústa, čím som mu vyvrátila hlavu trošku dozadu.
Je to veľmi nepríjemná poloha, ale pevne verím, že mu spôsobenú bolesť kompenzuje vôňa môjho rozkroku. V takejto zostave to trvalo trošku dlhšie ako pred tým, ale nech si to Peter užije, ja mu to doprajem. Došli sme znova na začiatok, uvoľnila som mu trošku tvár a povedala mu aby sa chytil pevne regálu. Chvíľu šmátral rukami a keď sa konečne chytil, tak som sa presunula tak, že som teraz pre zmenu sedela za jeho hlavou. Vpredu som prekrížila nohy a trošku mu stlačila krk, aby som nespadla. „Prisuň pred seba dreváky,“ povedala som mu a on ich opatrne jednou nohou dostal pred seba.
„A teraz si pomaly kľakni.“ Po takom výcviku, aký mal teraz za sebou, to vôbec nebude jednoduché. Nohy sa mu trochu triasli, ale keďže som mu pomáhala tým, že som mu stláčala krk svojimi nožičkami, tak sa celkom snažil. Keď bol skoro dole, cítila som ako z neho odišla všetka sila, sedela som spokojne na ňom a skonštatovala som, „pozri akí sme šikovní, polovica je za nami.“ Chcel odpovedať, ale vďaka stlačenému krku sa mu to nepodarilo. „Môžeš ma obuť.“ Trasúcimi sa rukami mi obul korkáče. Pustila som ho a postavila sa. Celkom slušne ma boleli nohy a viem si predstaviť, ako jeho musí bolieť celý človek. „No poď,“ podala som mu ruky, lebo som vedela, že sa sám nepostaví. Pozrel na mňa, mal červené oči, a aj tvár a krk. Trošku mi ho bolo ľúto, ale muselo to byť. Podal mi ruky a pomohla som mu vstať, nohy sa mu ešte vždy triasli. Po niekoľkých nádychoch sa pozrel na mňa, a ja som čakala čo teraz bude. Pozrel mi do očí a ja som čakala nejaký výbuch. Otvoril ústa, že niečo povie, ale nedalo sa.
Musel si odkašľať a tak to skúsil ešte raz. To čo potom povedal ma zabilo. Načisto. Pozerajúc mi do očí, povedal, „slečna Stanka, ďakujem vám za pomoc pri upratovaní. Viem že to nie je nič moc, ale chcem sa vám odvďačiť, prosím dovoľte mi aby som vám mohol pomasírovať vaše krásne a isto unavené nožičky.“ No zabil ma. Nevedela som, či sa mám smiať, alebo plakať. „To je vynikajúci nápad,“ odvetila som mu, „choď urobiť kávu, ja ešte dorobím ten spodok.“ Spodok bola rýchlovka, prišla som do šatne a sadla som si do kresla, Peter išiel urobiť kávu a doniesol mi aj môj obľúbený ríbezľový džús. Ďalej to už mal celkom dobre nacvičené. Sadol si predo mňa s taburetkou a zodvihol mi nohy, dal dole dreváky a začal jemne masírovať. Zjavne si myslel, že už si môže dovoliť aj niečo viac a tak masáž začal prekladať bozkami na moje chodidlá, pršteky a päty. Drzáň jeden. Nechala som ho, zaslúžil si to na dvesto percent. Vymasíroval mi moje spotené nožičky rukami a aj svojim jazýčkom. Úchvatný pocit. A ešte jeden pocit bol úchvatný, mala som priateľa. A to ešte akého. Trošku mi ho bolo kvôli dnešku ľúto, ale vedela som, že mu to plne vynahradím. Nohy som mala čisté ako bábätko, a bolo už aj dosť veľa hodín, tak som jeho masáž ukončila. „Obuj ma.“ Bez slova ma obul a pomohol mi vstať. Začala som sa vyzliekať so slovami, že je najvyšší čas sa ísť najesť. Ticho súhlasil a keď videl, že sa prezliekam pred ním, začal sa prezliekať aj on. Stiahla som si sukňu, a chcela som si stiahnuť legíny. Sadla som si na pohovku s legínami stiahnutými zo zadku.
Pristúpil ku mne a spýtal sa, „slečna Stanka, smiem pomôcť?“ Prikývla som, kľakol si a začal sťahovať moje legíny tak jemne, ako keby som bola z kryštálu. Keď boli dole, vzal zo skrine moje džíny a obliekol mi ich. Bol zlatý. Ďalej som pokračovala sama. Keď si Peter zobliekol tričko uvidela som, čo mu spôsobili nohy, ktoré on tak uctieval. Ramená mal samú modrinu. Podišla som k nemu, pohladkala ho po ramenách, povedala som mu, „prepáč,“ pozerali sme si do očí a začali sme sa bozkávať. Najúžasnejší bozk v mojom živote. Fakt.
Išli sme na neskorý obed, skôr večeru, do reštaurácie a nádherne sme sa pri tom bavili. Bavili sme sa, ako keby sme sa poznali desať rokov. Po večeri sa ma opýtal tak ako to vedel len on, potichu s rozvahou, „slečna Stanka, smiem vás pozvať na pohár vína ku mne domov?“ A prečo nie, povedala som si. Po tom všetkom čo sme dnes prežili. Veď sa poznáme týždeň a pol a už mal moju mušličku na ústach a jazykom mi pooblizoval obe chodidlá. To už niečo znamená. „S radosťou,“ odpovedala som mu. Chytil ma za ruku a pomaly sme šli k jeho autu. Bolo mi úžasne. A verím, že aj Petrovi.
Prišli sme k nemu domov, zavrel dvere a ako správny otrok si hneď kľakol a vyzul ma a obul mi papuče. Pozorovala som ako chytal moje nohy, opatrne, ako keby sa bál, že ich rozbije.
Usadil ma na sedačke a doniesol dva poháre a fľašu vína. Popíjali sme víno, rozprávali sme sa a bozkávali. Naše prvé rande. To čo sa dialo v kaviarni sme ani slovom nespomenuli. Všetko má svoj čas. Najprv predsa musíme chvíľu randiť, kým sa dostaneme k intímnostiam, v duchu som sa usmievala.
Koniec.
Delluxe
