2.
Prípravy na ďalší víkend som začala už v pondelok popoludní. Doobeda som bola v kaviarni a pomohla šéfovi poupratovať. Potom som sa vydala na malý nákup. Kúpila som si pančušky s otvorenou špičkou a pätou, čierne tenisky a objednala som sa na štvrtok na pedikúru. To by malo úplne stačiť. Mala som plán. Ak je Peter na nohy, určite sa chytí, a ak sa chytí bude môj. Bol sympatický a milý, veľmi som si priala aby som sa mu zapáčila tak ako on mne.
Konečne prišiel piatok a ja vyzbrojená novými doplnkami, s čerstvou pedikúrou, som dorazila pred druhou do kaviarne. Šéf ma privítal a išla som sa prezliecť. Nové pančušky bez špičky a päty a k tomu čierne tenisky aby sa nožičky pekne potili. To bol môj plán. Teraz už len vydržať a čakať na príležitosť dať mu zase moje nožičky k nosu. Celý piatok prebehol bez závad. Nevyšlo to, nebola žiadna príležitosť predviesť mu, čo mám schované v teniskách. Škoda, ale nikde sa neponáhľam. Poupratovali sme a už o pol jedenástej sme boli na ceste domov.
V sobotu som začínala o desiatej doobeda a večer o šiestej sa mal Peter pripojiť pomôcť mi. Celý deň bol relatívny kľud a Peter dorazil už o tretej, lebo sa doma nudil. Sedel pri bare a pozoroval ma, tváriac sa nenápadne. Veľmi mu to nešlo. Zase som postrehla, že pozerá hlavne na moje nohy. Večer bolo celkom slušne ľudí a tak sme sa mali čo obracať. Peter sa ma opýtal či budem ochotná zostať pokiaľ neodíde posledný pacient, ako zvykol volať návštevníkov kaviarne. To bola príležitosť, na ktorú som čakala. Aj napriek únave som prikývla so slovami ako minule. „Ak sa o mňa náležite postaráte šéfe, tak nie je problém". „Samozrejme“, povedal. Zábava pokračovala. Posledný zákazník odišiel o pol tretej ráno a ja som už mala celkom dosť.
Vošla som do kancelárie, ani som nerozsvietila, len som nechala dvere dokorán a zvalila som sa do kresla. Rozvalená v kresle s nohami na stole. Taký obraz sa naskytol Petrovi, keď došiel do kanclu. Nerozsvietil, len mlčky vzal taburetku a sadol si na zem predo mňa a taburetku položil pred seba. Tvárila som sa, že spím a čakala čo bude. Opatrne preložil moje nohy na taburetku a začal rozväzovať šnúrky na teniskách. Zložil mi z nohy prvú a pozerajúc či ho nesledujem si ju na moment priložil k nosu a nadýchol sa. Nohy som mala spotené a s vôňou nových tenisiek a pančušiek ho to muselo položiť. A aj položilo, druhú tenisku mal na nose asi pätnásť sekúnd. Stále som sa tvárila, že spím. Potom chytil moje lepkavé chodidlo a začal ho jemne masírovať. Trel moje prsty a holé časti chodidla a tvár držal zase tak blízko, že som cítila jeho teplý dych.
Celý deň v teniskách, dúfam že tá vôňa je dostatočne intenzívna. Ale ako som cez pootvorené viečka v tom šere mohla vidieť, jeho výraz bol plný blaženosti. Takže obojstranná spokojnosť. Masáž trvala určite viac ako hodinu a ja som sa chcela posunúť o kúsok ďalej. Natiahla som si nohy a dotkla sa prstami jeho tváre, dokonca sa zopár mojich prštekov dostalo do jeho pootvorených úst. Takto natiahnutá som bola asi tri, štyri sekundy a Peter sa ani nepohol. Naďalej som sa tvárila, že spím a čakala čo bude. Dostal odvahu a skúsil využiť situáciu. Dal mi pusu na pätu. Vzápätí ešte jednu a pri tretej sa už tak neponáhľal a pripojil aj jazyk. Špičkou jazyka mi jemne olizoval pätu. Príjemne to šteklilo. Potom preskočil pančušku a dostal sa k špičke. Pobozkal mi palec a potom ho jemne prešiel jazykom. Bolo to elektrizujúce. Zopakoval to isté aj na druhej nohe. Tvárila som sa, že sa preberám a ešte raz som sa celá pretiahla a pozrela naňho. Moje nohy takmer na jeho tvári. Skrčila som ich a položila chodidlá na taburetku. So slovami. „Prepáčte šéfe, ale asi po celom dni nevoňajú najlepšie." „Nie, nevoňajú," hneď odvetil a zároveň si uvedomil čo povedal a začal sa ospravedlňovať. „Myslel som, ako, že nevoňajú, nie, že voňajú," taký bol vyplašený, že sa úplne zamotal a stíchol. Pomohla som mu a trošičku ráznejším tónom som sa opýtala, „tak voňajú či nevoňajú?" Pozrel na mňa a potichu odvetil, „voňajú." „Určite?" znovu som sa spýtala. „Určite," odvetil a so sklopenými očami dodal, „voňajú božsky."
Priložila som mu obe chodidla na tvár a opýtala sa, „a čo teraz?“ „Je to ešte lepšie," povedal. „Ako som povedal, voňajú božsky." Trošku sa mu vrátila odvaha. Usmiala som sa naňho a povedala, „no veď zato!" „Rád ovoniavaš nohy?“ zaútočila som naňho a zatykala mu. „Nie," odvetil a hneď dodal, „Nie, slečna, ešte som žiadne neovoniaval, Vaše ale voňajú božsky." Ale pozrimeže! Submisívny a ešte k tomu aj inteligent. „A čo chuť?" dala som mu otázku a hneď som ju podporila tým, že som mu priložila prsty k perám. Otvoril ústa a vzal do nich všetkých päť prstov. Cítila som ten úžasný pocit, keď po nich prechádzal svojim jazykom. Vytiahla som nohu a Peter odpovedal. „ Aj chuť vašich nožičiek je božská." „Tak pokračuj." Oprela som sa a zavrela oči. Začal mi jazykom prechádzať celé chodidlá, prešiel ním všetky medzierky a vycmúľal každý prst, neviem ako dlho to trvalo, ale toto by som určite vydržala celú noc. Mala som chuť napchať mu celé chodidlo do úst, chcela som cítiť pod palcom jeho mandľu. Chcela som vidieť ako mu tlak mojej nožičky v ústach vytláča oči. Bola som silno vzrušená a mala som čo robiť aby som to ukončila. Musela som si ho šetriť na budúce. Ešte si na ňom musím veľa vecí vyskúšať. „Obuj ma," zavelila som a on bez slova urobil čo som mu povedala.
Postavila som sa a on tiež. Začala som sa baliť a opýtala sa ho, „šéfe, hodíte ma domov?" „Samozrejme Stanka," odvetil. Celú cestu sme boli ticho, až pred domom, keď som vystupovala, prehovoril, „Ďakujem Stanka, za všetko. Prajem Vám dobrú noc." „Rada som Vám pomohla šéfe, dovidenia zajtra, vlastne už dnes," usmiala som sa naňho a išla domov.
....pokračovanie....
Delluxe.
