Bolo horúce sobotňajšie popoludnie a ja s kamarátom som sedel v jednej kaviarni v letnej záhrade. Len tak sme kecali a popíjali koňačik za koňačikom. Boli sme tam sami už asi dve hodiny a v krvi nám už prúdila riadna dávka alkoholu. Som taxikár a po dlhom čase mám celý víkend voľno. Otvorili sa dvere kaviarne a do záhrady vošli dve krásne slečny okolo dvadsiatky, evidentne sestry.
Postavy ako z časopisu, krátke sukničky a na nohách šľapky. Sadli si k vedľajšiemu stolu a o chvíľu im čašník doniesol kávy. Alkohol urobil svoje a ja som si neodpustil niekoľko hlasných, štipľavých poznámok na ich adresu. Ako by som si to s nimi rozdal, či nechcú vybozkávať nožičky a veľa iných sprostých vecí. Vtedy som bol pripitý, teraz triezvy sa za to veľmi hanbím. A aj vtedy som bol okamžite a dosť tvrdo potrestaný. A zaslúžil som si to. Po poznámke či nemajú pri sebe fotku mamky sa postavila tá mladšie vyzerajúca, prešla ku mne, rozvalenému v ratanovom kresle s nohami pohodlne natiahnutými a postavila sa rovno medzi moje roztiahnuté nohy. Po mojej otázke “ čo je ? mačička“, prišla okamžitá a tvrdá odpoveď. Zodvihla svoju peknú nožičku a tvrdo mi opätkom šľapky stúpila do rozkroku.
[block:ad=89]
Mal som na sebe bermudy, čiže skoro nič. Nezmohol som sa na nijakú reakciu, vlastne som zo seba nedokázal dostať ani slovo. Môj kamarát, hotový z alkoholu, len tupo civel pred seba. Tak ohromnú bolesť ako mi spôsobila táto krehká dievčina, jednou, jedinou nožičkou som ešte nezažil. Okamžite mi vyhŕkli slzy a prestal som dýchať. V momente som bol triezvy. Chcel som rukami chytiť jej nohu, ale bál som sa jej čo i len dotknúť. Začala nožičkou točiť ako keď hasíte špak a gniaviť mi varlatá. Neskutočná bolesť. Zmohol som sa na letmý dotyk jej lýtka a ponížené, prerývané „prosím“. Pevným pohľadom mi pozerala do očí a povedala „ teraz už nie si taký frajer. Čo? “ . „ospravedlň sa mojej sestre a mne“. Prerušovane som zo seba dostal „prosím o prepáčenie slečny“ pomedzi slzy a bolesť to znelo úprimne a ponížene. „už sa to nikdy nestane“. Absolútne bez strachu priblížila svoju tvár k mojej, čím automaticky zväčšila tlak na nôžku a do oči mi povedala, že keď ma stretne ešte raz a ja čo i len krivo pozriem na ňu, že až potom uvidím. Zobrala nohu z môjho rozkroku a ja som sa od bolesti zvalil do trávy a stočil som sa do klbka. Nezaregistroval som kedy odišli. Ešte tri dni som mal problém sa bez bolesti posadiť. To bola riadna príučka.
Každý deň som na to myslel a nesmierne ma to vzrušovalo. Asi dva týždne nato som slúžil, keď ma dispečerka poslala na istú adresu práve keď som končil. Zobral som to. Prišiel som pred blok a nikto tam nebol. Vystúpil som z auta a zapálil si, čakajúc na zákazníka. Otvoril sa vchod a mne vypadla cigareta z úst. Tá istá dievčina, v tej istej sukničke. Niesla v rukách dva batohy. Rozbehol som sa k nej a vravím „ madam, dovoľte pomôžem vám“ a zobral som batohy. S úsmevom na mňa pozrela. Pri aute som ich položil na zem a otvoril jej dvere. Teraz som si ju mohol prezrieť triezvy. Bola to fakt krásna baba. Štíhla pekne formovaná postava, nádherné nohy. Veľmi som sa hanbil a bol som rozhodnutý ešte raz sa jej poriadne ospravedlniť. Naložil som batožinu, nastúpil som a slušne som sa opýtal kam to bude. Chcela ísť do neďalekej dediny. Taxameter som ani nezapínal. Celý čas som mlčal a hanbil som sa na ňu pozrieť. Po príchode do dediny ma ešte chvíľu navigovala, až sme prišli do lesa nad dedinu k nejakej chalupe. Po zastavení som okamžite vyskočil a utekal jej otvoriť dvere, so slovami „nech sa páči“. Hneď sa vydala k chate a ja s batohmi za ňou. Odomkla chatu a povedala aby som vyniesol batohy hore. „ Áno pani „ zo mňa vyšlo automaticky. Po ceste dole po schodoch som sa pevne rozhodol, že sa hneď ospravedlním. Sedela na gauči a čakala. Prišiel som k nej a ona sa opýtala koľko platí. Páčilo sa mi že vôbec nespomenula ten incident.
[block:ad=90]
Kľakol som si a sklopil som hlavu. Nesmelo som začal, hanba, nehanba. „Slečna, prosím odpustite mi, že som bol k vám a k vašej sestre sprostý, že som vás urazil. Veľmi, veľmi ľutujem čo som urobil.“ Čakal som na reakciu. Nohou mi podvihla hlavu a povedala „takže nakoniec si celkom slušný chlapec.“ „Odpúšťam ti, trest si už vlastne dostal.“ Sklonil som hlavu a pobozkal jej nárt. Zhodila si z druhej nožičky šľapku a bosým chodidlom mi fukla facku so slovami „a čo tak poprosiť o dovolenie.“. „prepáčte, slečna, prosím vás o dovolenie bozkávať vám vaše krásne nožičky.“ „ no vidíš !“ „tak ukáž čo vieš.“ A ja som bozkával jej hebučkú pokožku. Každý prštek a celé chodidielko. Mäkučkú pätu. Nádherná chuť jej nožičiek a moje duševné uvoľnenie po ospravedlnení sa, to bol ten najfantastickejší pocit. Postavila sa a povedala „ľahni si na zem.“ Ľahol som si s dosť veľkou obavou, lebo som mal v živej pamäti akú bolesť mi spôsobila naposledy. Vyzula sa a postavila na moju hruď a strkala mi do úst raz jednu, potom druhú svoju rozkošnú nožičku. Ja som jej ich cmúľal ako najatý. Po chvíli povedala, že stačí a ostala stáť na mne, pozerajúc sa na mňa zhora. Nehýbal som sa a zrazu prišla ďalšia facka chodidlom. „ a poďakuje kto ?“ začal som jej ďakovať. Prerušila ma a povedala aby som prišiel o ôsmej večer pre ňu. Nesmierne som sa tešil. Zaľúbil som sa do nej na prvé šliapnutie !
Deluxe.
